Mám v ruženci gulôčku navyše

Bolo to pred takmer 30-timi rokmi. V mojich rodných Bijacovciach aj vtedy pôsobila rehoľa lazaristov (Misijná spoločnosť svätého Vincenta de Paul). Boli tam kňazi, ale aj asi 20 študentov teológie.

Jeden z tých kňazov, ktorí tam niekoľko rokov pôsobili, bol pôvodom Poliak a bol predstavený tým študentom. Raz priniesol z misií v Afrike ružence, ktoré po jednej omši porozdával ľuďom.

Miništrovali sme vtedy spolu s bratom Václavom. Prezliekli sme sa a pri východe z kostola sme si tie ružence vzali. Zistil som, že som si vzal nejaký iný ruženec, ako majú ostatní...

Aj moje deti zistili po rokoch, že tento ruženec je pre mňa niečím viac, ako len obyčajným predmetom. Obsahuje totiž jednu anomáliu a je vďaka tomu jedinečný. Jeden z desiatkov je jedenástok. Keď ho nejaké šikovné africké ruky vyrábali, tak sa o jednu drevenú guľôčku prepočítali. Je tam „navyše“. Nejakou cestou sa dostal až ku mne a napokon som ho využil aj v rodine, so svojimi deťmi. Vysvetlil som im, že to jedno „Zdravas“ navyše sa modlíme za svojich nepriateľov.

Keď som vstúpil do politiky, zistil som, že je tých nepriateľov ešte viac, ako som si kedy myslel. A dokonca aj niektorí, ktorí sa predtým javili inak, ako moji kamaráti, majú teraz tú česť, že tá jedna drevená guľôčka patrí aj im.

Zdalo sa, že sa rozpadne a nebude mu pomoci. Ale Marek ružencu predĺžil život. Aj jedenástok zachoval. Preto pozdravujem všetkých svojich nepriateľov a odkazujem im, že môžu byť pokojní. Vo svojej činnosti darovať im dobroprajné myšlienky počas „jedenástku“ mienim ďalej pokračovať.

Prajem vám všetkým ešte pokojnú nedeľu!