Čím nás „obohacujú“ komerčné rádiá?

K napísaniu môjho názoru ma podnietil nedávny rozhovor dvoch moderátorov v komerčnom rádiu o oslavách a primeraných darčekoch. Ako vhodný darček pre mužov  bola spomenutá aj striptérka.  A toto rádio je vysielané všade po Slovensku. Počujete ho v obchodoch, bankách, kanceláriách a samozrejme v domoch.  Ja to vnímam ako súhlas s nemorálnymi vecami predostieraný takýmto „šteklivým“ spôsobom. 

Mladi ľudia radi počúvajú o zábave, nie o námahe. To im takéto rádia presne ponúkajú. Potom však  nezvládajú námahu a ju odmietajú. Slovo obeta je pre väčšinu z nich neznámym pojmom. A tak  všetkých potichu  /alebo nahlas pod nejakým nick name na webe/ preklínajú a kritizujú. Iní riešia problémy samopoškodzovaním alebo sa pokúsia o samovraždu.

Rádiami odporúčané „žúrky“ životné problémy tiež nevyriešia. Keď som v rádiu počúval telefonát s takým chalanom, ktorý vstal o jednej poobede, urobil som si o tom svoj názor. Ja to vnímam ako podporu takému životnému štýlu. Kto pol pracovného dňa prespí a v noci flámuje, veľa pre spoločnosť asi neurobí.

V týchto rádiách nepočujete o obetovaní sa pre druhých, akurát tak pre zvieratá. Málo kedy budete počuť o riešení životných kríz, výchove detí, smrti, zdravotných a psychických problémoch postihnutých. Tu je všetko len o zábave, celebritách a užívaní si. Taký je však život len občas. Keď musia mladé mamičky vstávať v noci k deťom, otcovia fungovať v domácnosti a nemajú za chrbtom svoju vlastnú mamu, zrazu sa im rúca ten svet zábavy, v ktorom žili 24 hodín denne.

V komerčných rádiách ponúkajú denne stovky  aj tisíce eur. Seriózne médiá ako napr. Rádio MÁRIA, Lumen, či Postoj potrebujú finančnú podporu verejnosti na poriadne fungovanie...

Som si istý, že ma niektorí v diskusii článku vyhlásia za fanatika, demagóga. Každý má právo na svoj názor. Ja musím komerčné rádiá počúvať takmer osem hodím počas práce, za svojimi názormi o týchto médiách si stojím. S postupným presadzovaním konzumu a egoizmu sa život na Slovensku stáva stále väčšou „džungľou“. 

Toto všetko vnímam ako premyslené prvky postupného odkresťančovania spoločnosti. Tak ako to spomína aj Rod Dreher v diele Benediktova voľba. Som rád, že podobný názor má aj moja obľúbená blogerka Katarína Mikulová, ktorá sama pracovala najprv v bulvárnom prostredí  a potom z neho odišla. Jej vyjadrenie o bulvári „Hľadať tam niečo hodnotné a morálne čisté by bolo naivné“ presne vyjadruje aj môj postoj.

Aby som bol objektívny, existuje jedna aktivita podporovaná v týchto rádiách, ktorá je pre dobro chudobných detí. Volá sa tábor Dobrý skutok...

Ďakujem každému, kto v tejto dobe presadzuje skutočné hodnoty. Nehanbime sa za svoje postoje, aj keď idú proti prúdu.

Foto: wikimedia