Keď sa samotný Boh modlí za nás

V poslednú nedeľu pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého Bohoslužba slova prináša záverečnú kapitolu z Pánovej poslednej večere, po ktorej nasleduje opis jeho utrpenia. 

Ježišova modlitba

V priebehu storočí 17. kapitola Jánovho evanjelia dostala rôzne pomenovania. Najčastejšie sa používa názov „Ježišova veľkňazská modlitba“.  Tento názov sa objavuje už v niektorých patristických komentároch (napr. Cyrila Alexandrijského), pričom sa robí porovnanie s úlohou starozákonného kňaza podľa 28. kapitoly Knihy Exodus. Pán Ježiš je v pozícii kňaza, ktorý sa modlí k svojmu Otcovi. Výslovnú zmienku o úlohe Krista – sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi nachádzame v dvoch novozákonných spisoch. Prvým je List Rimanom 8, 34: „A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?“ Druhým je List Hebrejom 7,25: „Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“ Niekedy sa používa aj označenie „Ježišova rozlúčková reč“, alebo „Ježišov duchovný testament“, ktorý predniesol na záver Poslednej večere. Dôležitou skutočnosťou je, že slová Ježišovej modlitby sú veľmi úzko prepojené s opisom jeho umučdenia, ktorý za ňou nasleduje. Pán Ježiš dáva svoj život ako obetu, ktorým posväcuje svojich učeníkov a svet.  

Pravá identita Ježišovho učeníka je byť vo vzťahu s Otcom a Synom. Zdieľať

Máme tu skutočne výnimočný obraz Božieho Syna, ktorý sa modlí k Otcovi za nás. Obraz, ktorý nesie silné známky podobnosti so scénou Kristovej modlitby v Getsemanskej záhrade. 

Učeníctvo

Celá veľkňazská modlitba má tri časti. V prvej (verše 1 - 5) sa Kristus modlí k Otcovi. V druhej časti (verše 6 - 19) sa Pán Ježiš modlí za svojich učeníkov. Napokon v tretej časti (verše 20 - 25) sa Boží Syn modlí za Cirkev. Modlitba obsahuje dôležité prvky, ktoré majú charakterizovať každého Ježišovho učeníka. Sú to výrazy: poznať, osláviť, posvätiť, milovať, zachovávať, zostávať,  počúvať.Sú to výrazy , ktoré vystihujú celé poslanie, celú osobu Ježiša Krista a jeho vzťah k nebeskému Otcovi. Čo vôbec znamená učeníctvo? Je to naše vstúpenie do vzťahu hlbokej jednoty, ktorá vládne medzi Otcom a Synom. Pravá identita Ježišovho učeníka je byť vo vzťahu s Otcom a Synom. Je to dielom Ducha Svätého, Tešiteľa. 

Boží Syn otvoril pre človeka cestu k Otcovi.Zdieľať

Modlitba začína zmienkou o hodine oslávenia. Ježišova smrť na kríži je hodinou jeho povýšenia. Je hodinou, tzn. rozhodujúcim okamihom pre celé dejiny záchrany človeka,pre ktorý prišiel na svet, aby oslávil Otca a Otec oslávil Syna. Ježišova smrť na kríži je vrcholným znamením. Tam sa odhaľuje Ježišova identita, jeho láska a napĺňa sa Boží plán záchrany človeka. Boží Syn otvoril pre človeka cestu k Otcovi.

Hlavné témy 

Emeritný pápež Benedikt XVI. upozorňuje na štyri témy Ježišovej veľkňazskej modlitby: 

1. Večný život. Pápež upozorňuje, že večný život nie je život, ktorý prichádza po smrti, lebo terajší pozemský život sa pomíňa,  a preto nemôže byť večný.  Ide o to, aby sme uchopili už teraz skutočný život, ktorý nikto, ani smrť, nemôže zničiť. Získava sa prostredníctvom spoločenstva s Ježišom Kristom, ako to pri vzkriesení Lazára on sám prisľúbil: „ Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keďumrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“ (Jn 11, 25 - 26) Spoločenstvo s Bohom sa stáva aj životom s ním. 

2. Zjaviť Božie meno. V Starom zákone v príbehu o horiacim kre Boh zjavuje Mojžišovi svoje meno. Bolo to viac ako slovo, alebo názov. Božie meno znamená, že Boh je prítomný medzi ľuďmi. Keď Izrael vybudoval chrám, aby v ňom prebývalo Božie meno (porov. Dt 12, 11), znamenalo to, že tam prebýva Boh sám. V Ježišovi Kristovi Boh sa skutočne stal človekom a prebýval medzi nami ako nový chrám. 

Jednota Cirkvi nepochádza z tohto sveta a vlastnými silami ju nedokážeme vytvoriť. Zdieľať

3. Posvätiť pravdou. V 17. kapitole Jánovho evanjelia sa hovorí o trojnásobnom posvätení. Otec posvätil Syna, Syn posväcuje seba, Syn prosí, aby jeho učeníci boli posvätení pravdou. Posvätiť znamená vyčleniť istú vec alebo osobu z bežmého života a určiť ju Bohu. Otcovo posvätenie Ježiša je totožné s udalosťou vtelenia. Ak Pán Ježiš posväcuje seba, znamená to rozhodol sa priniesť seba ako obetu Bohu. Do tohto posvätenia majú byť zahrnutí aj jeho učeníci. Nejde len o nejaké obradné posvätenie, ale zapojenie sa do samotného bytia Krista, ktorý je Pravdou. 

4. Jednota. Pán Ježiš do svojej modlitby zahŕňa aj budúcu Cirkev. Cirekv sa rodí z Ježišovej modlitby. Je úžasné, že vo Večeradle sme do jeho modlitby už aj my zahrnutí. Prosí, aby sme boli jedno. Jednota Cirkvi nepochádza z tohto sveta a vlastnými silami ju nedokážeme vytvoriť. Vychádza z jednoty Otca a Syna. Jednota Cirkvi je nesmierne dôležitá, aby sa ľuďom zjavila pravda (porov. Ježiš Nazaretský, s. 86-104).