Rodičia POZOR! Školy chodia na film nevhodný pre deti!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodičia POZOR! Školy chodia na film nevhodný pre deti!

Koncom augusta som si (na podnet jedného vysoko postaveného ministerského úradníka) bola v kine pozrieť film „Kto je ďalší?“. Ide o dokument zložený z troch príbehov. Film mal možnosť (a určite to aj chcelo byť jeho cieľom) poukázať na nebezpečenstvo internetu pre deti a mladých, avšak:

Prvý príbeh mal hovoriť o šikanovanej dievčine. Okrem toho, že pôsobil dosť amatérsky, najsilnejšie tam rezonovali reálne znázorňované pokusy o samovraždu.  

Druhý príbeh bol o troch mladých ľuďoch, ktorí chodia po výškových budovách, vežiach a mrakodrapoch, aby urobili čo najlepšiu fotku a mali čo najviac lajkov na internete. Táto časť je točená hlavne na kamerách GoPro, ktoré majú herci na čelách, takže divák má pocit, že lezie s rooftroppermi po vežiach a strechách výškových budov. Bežnému dospelému človeku je z toho fyzicky dosť zle. Títo mladí ľudia akoby si absolútne nevážili život. Životu a smrti sa vlastne cynicky vysmievajú, život nemá pre nich hodnotu. Omnoho vyššiu hodnotu má status na sociálnej sieti. Po celý čas človek tŕpne, kto z tých troch sa pošmykne. Aj sa to stane... ale pre tých dvoch, čo prežili,  život ide ďalej, urobia výstavu fotografií a sú za hrdinov...

S týmto blbým pocitom začína tretí príbeh správou v rozhlase, koľko detí bolo zase zneužitých kňazmi... a začína trochu ťažko uchopiteľný príbeh dievčaťa, ktoré je dcérou kňaza, ktorý je v kostole oblečený ako katolícky kňaz, ale potom žije doma so ženou a s dcérou, pričom pred vchodom si kolárik vyberie z košele von. Toto celé evokuje po celý čas otázky, čo to má znamenať. Človek sa popri vnímaní obsahu zamýšľa nad tým, či chcú povedať, že kňazi, ktorí sa môžu ženiť, zanedbávajú svoje rodiny alebo či „celibátnici“ žijú dvojitý život... Aby toho nebolo málo, jeho dcéra utýraná psychopatom na internete, spácha samovraždu... Na záver zaznie veta, že ten divný chlap, čo ju dohnal k samovražde, to urobil preto, lebo jej otec -  kňaz kedysi zneužil jeho syna. A za tým vyskočí titulok filmu "Kto je ďalší?". Celý dojem z filmu teda je, že za všetko môžu kňazi.  A potom  letí zasamovraždená dcéra do oblakov v kostýme supermanna a je celá šťastná.

Z filmu som odchádzala znechutená a sklamaná, cítila som sa podvedená. Aj som rozmýšľala, či mám rodičov a učiteľov pred týmto filmom varovať, ale povedala som si, že mu nebudem robiť ani negatívnu reklamu.

S čím som však nepočítala – že autori si dovolia zaútočiť na naše deti cez školy. Na FB stránke filmu sa uvádza, že film už navštívilo 30 000 divákov. Deti motivujú k tomu, aby poprosili svojich učiteľov, aby išli na film. Pozitívne ohlasy sú poprepletané dychvyrážajúcimi zábermi rooftropperov zo striech.  A to je veľmi nebezpečné. Z rooftropperov urobili hrdinov, akoby to volalo deti skočiť zo striech... Na FB stránke je robená úžasná reklama modelke, ktorá lezie po strechách s kabelkou bez istenia. Za nebezpečné považujem to, že na film chodia DETI, ktoré nemusia rozlíšiť nebezpečenstvo a práve naopak, môžu byť týmto motivované upútavať pozornosť lozením po strechách. Film môže byť čiastočne poučný, ak by si ho pozreli dospelí. Pre deti však môže byť nebezpečný.

To však nie je všetko.

Na spomínanej FB stránke je napríklad otázka adresovaná deťom, čo im prvé napadlo, keď vyšli z kina. Jeden chalan odpovedá, že hľadal strechu, na ktorú vylezie...

Všimla som si taktiež, že z FB stránky vymazávajú negatívne reakcie. Aj reakciu toho chlapca, aj ďalšej pani kritizujúcej film, aj môj komentár. Ďalej som si preverila niektoré školy zo zoznamu, ktoré údajne navštívili kino a dozvedela som sa, že je tam uvedená minimálne jedna škola, ktorá na filme nebola. A tak som začala pátrať po stanovisku odborníkov.

Výborne túto problematiku opisuje vo svojej knihe „Krotitelia displejov“ Slávka Kubíková.

V relácii venovanej rizikám v online prostredí odborníci hovoria, že ak sa ponúka školám nejaká masová akcia s reklamou, že „už bola v mnohých školách“, to ešte nie je zárukou kvality. Práve naopak, školy nemajú podľahnúť reklame. Školské podujatia majú podporovať  a deťom predkladať pozitívne príklady a pozitívne aktivity. Odborníci ďalej vystríhajú, že ak je v publiku dieťa, ktoré tým trpí, alebo má problém v rodine a po filme nebude nasledovať osobné sprevádzanie (intervencia), ujmy môžu byť omnoho väčšie ako benefity. [1]

Ďalším dôkazom nevhodnosti filmu pre deti je stanovisko Audiovizuálneho fondu. Autori filmu opakovane žiadali o podporu od Audiovizuálneho fondu. Podpora im bola opakovane odmietnutá. Vyberám zo stanovísk členov hodnotiacej komisie:

Kvalita scenárov jednotlivých dielov je nepresvedčivá a obavu zo zvolenej formy, ktorá môže byť v prípade niektorých dielov (hlavne Killfie) kontraproduktívna, až škodlivá, podčiarkol svojou reakciou ... aj samotný dramaturg projektu.“

Ide o pomerne jednoducho vystavaný poviedkový film, ktorý stavia ... na senzácii .... Nie je celkom jasné, prečo majú byť reprezentatívne práve tieto tri fenomény a nie trebárs iné (napr. závislosť na videohrách), ale to nie je primárny problém ... Môžem teda len opätovne konštatovať, že zatiaľ čo zámer projektu je spoločensky prospešný, jeho umelecký potenciál je ... pomerne slabý.“

Hoci sa autori zaštiťujú konzultáciami so psychológmi a pedagógmi, nie je v projekte ich konkrétna zaangažovanosť badateľná.“

„Nespochybniteľná je aktuálnosť témy, problém je ale spracovanie a obavy, že samotný výsledok môže pôsobiť skôr ako manuál, nie ako odstrašujúci príklad.“  [2]

A snáď už netreba veľa k varovaniu dodávať, keď dnes máme spustenú petíciu odborníkov  na preskúmanie vhodnosti filmového diela pre školské predstavenia.

Chcem teda upozorniť učiteľov na viaceré negatíva filmu a rodičov poprosiť, aby boli ostražití. A aby sme hovorili s našimi deťmi o tom, čo prežívajú alebo čo riešia a navštevujú v škole. Myslím, že na varovanie pred závislosťou na digitálnych médiách nám veľmi dobre poslúži spomínaná kniha od Slávky Kubíkovej a deťom môže veľmi rýchlo otvoriť oči napríklad krátke video Polície SR: [3] .

Lepšie je deťom hovoriť o pekných veciach, povzbudzovať ich do pekných a živých vzťahov, a o tom, že problémy sa dajú riešiť. Zlého je okolo nás dosť.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo