Nanebovzatá – prvá plne vykúpená Kristovou milosťou

Nanebovzatá – prvá plne vykúpená Kristovou milosťou

Evanjeliový úryvok slávnosti Nanebovzatia Panny Márie (Lk 1, 39 – 56) ponúka stretnutie Márie so svojou príbuznou Alžbetou, pri ktorom zaznie Máriin chválospev.

Mária je predstavená ako príklad – predobraz toho, aký zámer má Boh s človekom a čo Boh z človeka urobí, tzn. že bude vykúpený celý človek, ktorý je jednotou tela a duše. 

Vždy sme odkázaní na Božiu milosť. To platí aj pre Máriu, ktorá nebola uchránená pred dedičným hriechom vlastnými silami, ale jedine Božou milosťou, ktorá jej bola darovaná skrze Ježiša Krista a skrze túto milosť je už oslávená v nebi, čo vyznávame dnešnou slávnosťou.

Definitívne zavŕšenie ľudskej osoby 

Pravda viery o  nanebovzatí Panny Márie je úzko spojená s dôverou v jej príhovor za nás v nebi a s vierou putujúcej Cirkvi v definitívne zjednotenie údov tajomného Kristovho tela so svojou Hlavou – Ježišom Kristom. Zavŕšenie ľudskej osoby znamená celú telesno-duševnú jednotu, tzn. jednotu tela a duše. Túto dogmu vyhlásil 1. novembra 1950 pápež Pius XII. bullou Munificentissimus Deus (Najláskavejší Boh). Dogma viery hovorí, že panenská Matka bola po skončení pozemského života vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy, aby sa tak v plnosti pripodobnila svojmu Synovi. Otvára sa otázka, v čom je rozdiel Panny Márie od ostatných svätých? Prečo aj oni neboli vzatí s telom do neba ako Mária? Zdôvodnenie je nasledujúce. Mária je vo viere a milosti tak jedinečne spojená s Kristovým vykupiteľským dielom, že má podiel aj na Kristovom zmŕtvychvstaní ako prvá a plne vykúpená.

Trvale prítomná 

Magnifikat, ako sa zvykne nazývať Máriin chválospev podľa úvodného slova „velebí“ v latinčine, mal v dejinách kresťanstva výnimočné postavenie. Osoba Márie, pokornej Pánovej služobnice, Božej matky, ženy viery, bola vždy v Cirkvi uctievaná ako vzor, s ktorým sa môže a má stotožniť každý veriaci.

Mária je vo viere a milosti tak jedinečne spojená s Kristovým vykupiteľským dielom, že má podiel aj na Kristovom zmŕtvychvstaní ako prvá a plne vykúpená. Zdieľať

Už Sväté písmo sa totiž pozerá na osoby spojené s vtelením Božieho Syna rozdielnym pohľadom. Postavy Zachariáša a Alžbety, Jána Krstiteľa, Simeona a Anny biblické texty vnímajú ako zástupcov tých, ktorí očakávajú prisľúbenia a uvádzajú Mesiáša, čím spĺňajú svoju úlohu v Božom pláne a ustupujú do úzadia. Inými slovami sú súčasťou Božieho ľudu prisľúbenia. Mária je súčasťou novej zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom v Ježišovi Kristovi, a je trvale prítomná v spoločenstve Božieho ľudu. 

Pokorná služobnica

Magnifikat nie je len osobnou oslavou Boha zo strany Márie, ale je oslavou Boha aj zo strany Božieho ľudu. Jednoznačne to potvrdzujú témy, ktoré sú obsahom vďaky, ale potom aj tá skutočnosť, že chválospevmá rozlíšiteľné dve časti. V prvej časti (Lk 1, 46 - 50) Mária hovorí v 1. osobe. Velebí Boha za to, čo vykonal v nej. Lk 1 ,46 - 47 tvorí radostné vovedenie do témy: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“ V Lk 1, 48 zaznieva odpoveď na dôvod tejto oslavy Boha: „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.“ V tejto prvej časti zaznievajú významné Božie tituly: Pán, Boh, Spasiteľ, Mocný, Svätý, Milosrdný. Mária vo vlastnom živote prežila skúsenosť s Božím milosrdenstvo a mocou, ktorá ju zatienila pri počatí (porov. Lk 1, 35). 

V druhej časti chválospevu (Lk 1, 51 - 55) sa Mária, dcéra Siona, stáva hovorkyňou vlastného národa. Hovorí o „našich otcoch“. Pokorná služobnica Pána spája svoj život s dejinami Božieho služobníka, ktorým je celý izraelský národ. Vidíme tu prepojenie – Mária – služobnica, národ Izrael – služobník. Táto časť je postavená na protikladoch veľkosti a malosti podľa ľudských kritérií, ktorú Bohmení podľa  svojich kritérií. Ako Pánova služobníčka Mária dvíha oči za horizonty svojej osoby a velebí Pána za veľké veci, ktoré vykonal pre ponížených a hladných, ktorí trpeli pod mocnými a bohatými. 

Máriine slová sú aj chválospevom Cirkvi, ktorá sa s nimi stotožňuje a v ktorej je Mária prvá vykúpená Kristovou milosťou.  Zdieľať

Milosrdný a mocný Boh

V obidvoch častiach chválospevu sú vyzdvihnuté predovšetkým dve Božie vlastnosti - milosrdenstvo a moc, ktoré Boh prejavil voči mladej žene z Nazareta, voči jej národu a voči všetkým, ktorí sa ho boja. To nie je strach z Boha alebo pred Bohom, ale obava človeka, aby nezneužil, aby neznesvätil Božiu moc a milosrdenstvo vo svoj prospech. Boh vždy koná v prospech človeka. V našom prípade je vždy riziko, že myslíme viac na vlastné potreby. Ježišova matka chváli Boha za jeho plán spásy, ktorý sa začal v Abrahámovi, pokračoval v dejinách a teraz sa rozširuje na všetky národy a bude mať svoje pokračovanie už nielen voči  vyvolenému národu, ale voči všetkým, ktorí sa boja Boha. Preto Máriine slová sú aj chválospevom Cirkvi, ktorá sa s nimi stotožňuje a v ktorej je Mária prvá vykúpená Kristovou milosťou. 

Poníženosť, o ktorej Mária hovorí, je pokorný postoj veriaceho, ktorý sa skláňa pred Božou všemohúcnosťou a múdrosťou. Zdieľať

Spev vykúpených

V Máriinej piesni sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Boh v živote každého, kto mu verí a kto sa otvára jeho milosti, pokračuje vo veľkých skutkoch svojho milosrdenstva. Poníženosť, o ktorej Mária hovorí, je pokorný postoj veriaceho, ktorý sa skláňa pred Božou všemohúcnosťou a múdrosťou. Neraz ľudský rozum nedokáže porozumieť Božím cestám, a predsa dôveruje Božiemu konaniu. Je to veľakrát v protiklade k rôznym formám „mocných tohto sveta“, ktorí neuznávajú žiadnu zodpovednosť pred Bohom a pyšne sa vychvaľujú svojou nezávislosťou. 

Magnifikat je spevom už vykúpených, ale rovnako aj spevom nádeje tých, ktorí očakávajú konečné zavŕšenie spásy, keď sa zjaví Boží Syn vo svojej sláve, a preto je aj spevom Cirkvi, ktorá je putujúcim Božím ľudom. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo