Manuál na prežitie v čase smútku

Manuál na prežitie v čase smútku

Dnes, kedy oslavujeme Turíce a zoslanie Ducha radosti, akosi intenzívnejšie myslím na tých, ktorí sú smutní. Koľko ľudí je depresívnych? Koľko ľudí aj dnes hľadí von oknom a nie je schopných vidieť krásu letného dňa? Pozrite sa na chvíľu do zrkadla: Nie ste náhodou smutní aj Vy?

Možno je to vidieť len hlboko vo Vašich očiach. A možno Vás prezrádza drobná vráska na čele, či chôdza, ktorá postráca ľahkosť. Všetci sme smutní. Niekto iba na chvíľu a niekto stále. Niekto sa o tom nebojí hovoriť a niekto si myslí, že svoj smútok zakryje žartami.

Smutný človeče, na teba dnes hovorím! Ty, ktorý neisto prestupuješ z nohy na nohu. Ty, ktorý vzdycháš, len čo ráno otvoríš oči!  Ty, ktorý nie si schopný uvidieť skutočnú krásu samého seba ani ľudí okolo. Ty, ktorý si znavený životom a už si nepamätáš, aký nákazlivý bol tvoj smiech, keď si bol ešte malý. Nezúfaj. Nie si vo svojom utrpení sám. Tvoj smútok ťa neurčuje. Je len neželanou návštevou. Svet ti nahovára úplný opak. Núti ťa myslieť si o sebe, že si čudák, lebo je tvoja myseľ občas pochmúrna. Hovoria ti, aby si svoj smútok nechal rozplynúť v cigaretovom dyme. Roztopiť na dne pohárika. Hovoria, že sa ti uľaví, keď utečieš do nekonečnej práce. Keď sa rozutekáš za bohatstvom a slávou. Šepkajú ti, že tú pravú radosť nájdeš v rozkoši. Že útechu nájdeš v rukách milenky, ktorá ti nepatrí. Že ju kúpiš peniazmi, ktoré nie sú tvoje. Zavri pred nimi uši! Nič nevedia. Nič netušia. Vôbec tvoje jarmo nechápu. Miesto toho si radšej všímaj tieto pravdy! Vyry ich do steny, vykrič do sveta, napíš na zrkadlo.  Maj ich pred očami VŽDY, keď sa o teba pochmúrnosť znova pokúsi!

Prvá vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Smútok je neresť.

Smútok nemá vždy príčinu. Niekedy sa nám darí a chytí nás to úplne nečakane, trebárs na dovolenke pri mori. Do srdca sa votrie čudný pocit a keď si nedáme pozor, úplne nám zastrie zrak a potiahne sivým filtrom celý náš svet. Chyba, ktorej sa hneď na úvod dopúšťame, je, že sa zľakneme a pocitu prisúdime obrovskú dôležitosť. Miesto toho, aby sme tohto návštevníka odohnali ako dotieravú muchu, sa ním prehnane zaoberáme a hneď ho postavíme do centra našej pozornosti. Omyl, omyl, priatelia. Smútok je neresť.  Vedeli to púštni otcovia, vedeli to svätí, pretože ho poznali. Takže prvá úloha pre teba, smutný človeče, znie:  Neber svoje emócie príliš vážne.  Nevenuj svojmu smútku prílišnú pozornosť. Never jeho čiernym scenárom!

Druhá vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Na smútok je najlepšia manuálna práca.

Smútky, najmä tie hlboké, majú svoj biologický aj psychologický podtext. Ak trpíš ako kôň a myslel si mnohokrát už aj na najhoršie, prestaň byť hrdinom a vyhľadaj odborníka. Možno ti dá lieky a možno nie. V každom prípade svoje jarmo aspoň náležite rozložíš a ver mi, to ti na úvod dosť pomôže. Lenže smútky majú aj svoj duchovný podtext. Smútok je neresť ako každá iná, preto sa proti nemu treba aj aktívne postaviť, bojovať a neopúšťať sa! Extrémnym spôsobom pomáha manuálna práca a určovanie maličkých cieľov. Ak si vyhorený a znechutený na maximum, ráno začni na príklad takto. Povedz si: Prvá vec, ktorú urobím, je, že si uvarím kávu. Potom choď a uvar si svoju sladkú kávu. Takto postupne polej kvety, umy riad, usteľ si posteľ. Smútok ťa bude kváriť, ťahať ťa do postele, nahovárať, že nevládzeš, že ti nepomôže už nič. Vzopri sa, človeče! A zavri mu ústa.

Tretia vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Vieš, čo na smútok zaberá NAJVIAC? Modlitba!

Ak je smútok silný, obvykle ti v hlave prehráva samé sebadeštruktívne myšlienky. Tento repertoár starých známych zloduchových výmyslov treba pretrhnúť modlitbou. Keď sa totiž srdcom povznesieš k Bohu, Jeho svetlo ťa automaticky ovlaží, posilní, povzbudí a hlavne na teba nebude mať ten druhý – luhár a klamár – viac dosah. Je ti zle? Modli sa. Je ti úplne zle? Modli sa dvakrát toľko. Hovoríš, že nevládzeš? Tak na Boha aspoň mysli, vzývaj meno Ježiš, hovor nahlas alebo ticho: Ježišu, zmiluj sa. Ideálna kombinácia je manuálna práca + modlitba simultánne. To je hotové brnenie proti smútku.

Štvrtá vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Požehnanie nevylučuje BOLESŤ. Tak sa neopúšťaj.

Niekedy sa človeku prestane dariť – a prvé, čo sa niektoré tetky domnievajú, je – že treba ísť k exorcistovi. Že je na vine neuzdravenosť. Že si asi niečo pokazil. No takto. Sú aj také prípady. Ale nezabúdaj, že dobrému všetko slúži na dobré! A Boh svojich milovaných obdarúva krížom, aby ich očistil, zušľachtil, upevnil vo viere, okrášlil ho čnosťami. Ako sa chceš stať súcitným s trpiacimi, keď nikdy neokúsiš žiadnu bolesť? Ako chceš začať milovať, keď máš srdce malé ako lieskový orech? Keď trpíš, máš jedinečnú možnosť robiť mimoriadne dobré skutky. Ak sa vo svojom utrpení obrátiš na Boha a potvrdíš mu svoju vernosť, oh la la, to je oslava v nebi! Takže vydrž, človeče, vydrž. Otec predsa nikomu nedáva trpieť viac, ako sme schopní uniesť. A navyše ti krížom rozšíri srdce, očistí ducha, ale musíš spolupracovať.

Piata vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Nemáš konať to, čo cítiš. Ale to, čo je správne.

Emócie sú prelietavé. V jeden deň sa zamiluješ a v druhý deň nenávidíš. Ráno dáš manželke bozk a už o hodinu ti lezie na nervy. Preto sa na emócie nedá spoliehať. A už vôbec nie podľa nich žiť!  Preto konaj podľa rozumu a rob jednoducho to, čo je správne. Chceš byť dokonalý? Fajn. Chváľ Boha vtedy, keď trpíš ako kôň. Konaj dobro vtedy, keď sa ti doňho fakt nechce. Je to niečo, čo ťa urobí väčším, ako si a najmä  - pomôže ti to aj v boji proti smútku. Ak si smutný, zaspievaj Bohu radostnú pieseň. Ak nevládzeš, tak aspoň vykríkni: Nech žije Ježiš! Uvidíš, že po častom opakovaní sa z neduživej mŕtvoly odrazu zmeníš na lepšieho človeka. Tvoj zvädnutý povzdych sa zmení na výkrik plný radosti. Nemusíš ju cítiť. Len ver. Ver!

Šiesta vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Viac ako Leuxaurin ti pomôže Eucharistia.

Byť radostný a zároveň v stave ťažkého hriechu je tak trochu oxymoron. Ak ma teraz číta nejaký dlho nevyspovedaný katolík alebo inoverec, ktorý bojuje so smútkom: nie, nechcem vás moralizovať. Ani presviedčať, aby ste začali chodiť do kostola. Ale pravda je taká a hovorím to z vlastnej skúsenosti, že nič tak človeku nepomôže ako prítomnosť živého Boha v jeho srdci. Život na Eucharistii je ako život na najvýkonnejšom motore vôbec. Boh vás posilňuje, oslobodzuje, mení, kultivuje, potešuje. Je to zázrak! Bojovať s neresťami bez milosti posväcujúcej je veľmi ťažké. Ale som si istá, že Boh neopúšťa nikoho. A tých, ktorí úprimne hľadajú pravdu, zvlášť. Preto vás prosím a odporúčam Vám, chcite poznať pravdu. Proste Boha, aby sa Vám dal spoznať. A keď máte problém začať chodiť na bohoslužby, fajn. Vkradnite sa do kostola, keď tam nikto nie je. Pozrite sa na svätostánok. A vyjadrite Bohu svoju úprimnú túžbu po pravde.  Som si istá, že si Vás dobrotivý Boh sám povedie.  

Siedma vec, ktorú Ti svet nikdy nepovie: Strach vyženieš láskou!

Dnes bolo na sv. omši čítanie: Nedostali ste ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť. Smútok má veľké oči. Napovie ti také nezmysly, že sa budeš za chvíľu bať všetkého. Budeš jeho otrok, chytený do pavučiny jeho klamstiev. Najistejšia cesta, ako bojovať proti tejto neresti, sú ukony lásky. Pravej LÁSKY. Vyskúšajte vyznať lásku svojmu Bohu, keď ste smutní. Zašepkajte mu: Bože, milujem ťa. Dôverujem Ti. Aj keď trpím, viem, že ma neopúšťaš. Naučte sa opakovať tieto slová neustále, nahrajte si ich do hlavy ako hudobný letný hit, ktorý neviete vyhnať z hlavy. Vyznania lásky musia byť vašou mantrou. Láska príde do Vášho srdca a s celým tým nezriadeným smútkom vytrie dlážku a pošle ho von. Ďaleko od vás!

Nuž a jedno povzbudenie na záver. Ilúzia, do ktorej upadá človek v hlbokom smútku, je aj strach, že tento stav azda nikdy neskončí. Chcem Vás preto povzbudiť slovami svätého Františka Saleského: „Odovzdaj sa do rúk Boha. Priprav sa, že budeš tento smútok trpezlivo znášať. A nepochybuj nijako o tom, že Boh, až ťa vyskúša, ťa tohto zla zbaví.“


Prosím, pošlite všetkým priateľom, ktorí bojujú s neresťou smútku a úzkosti.Tieto rady som dostala od svojho duchovného otca, keď som vyhorela v práci. Nesmierne mi pomohli a pomáhajú dodnes. Nesmiem si tieto klenoty nechať pre seba! Cieľom tohto článku nie je redukovať problematiku smútku, ale ju rozšíriť o dôležitý duchovný aspekt. Na Slovensku sa predá 40miliónov balení antidepresív ročne. To značí, že so smútkom si zatiaľ nevieme rady. Preto som upozornila na duchovné lieky, ktoré sú nemenej dôležité ako terapia alebo psychofarmaká. Verím tomu, že keby sme tieto praktiky poznali hneď v detských časoch, nemuseli sme dnes čeliť pandémii depresie. Bohu vďaka.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo