Sme vykorisťovaný národ, už si to niekto všimol?

nielen zvýšené rodinné výdavky sú problém, najväčší je nezáujem

Zaujímalo by ma, aký dopad nemá zdražovanie na bežnú rodinu. Veď peňazí je všade dosť, poistkový (p)odvod 8% nikoho nezabije, potraviny sa zvýšili len málo... tak takto to určite nevidím. Uvedomenie si prudkej zmeny má veľký dopad na moju rodinu. A samozrejme nie len na moju. Je nás veľa, je nás viac ako spokojných.

Tak prečo sme ticho?

Dlho som nad tým uvažoval, v akých prípadoch je človek ticho: keď je zmätený, keď je šikanovaný alebo keď je vykorisťovaný. Práve toto slovo sa už veľmi nepoužíva, len má sofistikovanejšie pomenovania: ekonomický rast, prosperita spoločnosti (koho na úkor koho), operačný program a mnoho ďalších. V podstate ale ide o to, že niektorými, pre mňa nepochopiteľne zvolenými politikmi, sme sa stali vykorisťovaný národ. Chcel by som vedieť, kedy si naprílad takzvaný premiér kontroloval výplatnú pásku? Alebo nádejný ústavný sudca, kedy si robil naposledy spytovanie svedomia? Len pripomínam, svedomie je také niečo, čo mi našepkáva možnosť rozlišovať dobro od zla. Nehovorím, že všetci sú zlí a súčasne každý je dobrý, nemôžem súdiť. Jediné, čo mi vadí je to, že pojem sociálnej nespravodlivosti si na seba obliekol rúcho poddajného národa. Rozumiem, že tých zmien je veľa, ktoré nestíhame spracovať, ale tá zmena predsa musí prísť. Či nie? Nepomôže ak sa vymení vláda, lebo sa naozaj len vymení, ale čo s tým?

Je na čase sa pýtať, čo potrebujem ja, človek, občan, muž, manžel, otec, syn. Čo potrebujem ja v miere, že podržím solidaritu a nebudem chcieť všetko len pre seba?

Hovoriť, hovoriť...

Dobre, aby to nebolo teraz také rozlietané, že čo chcem vlastne povedať, zopár faktov, stačí mesačných:

- dopad na zvýšené vyberanie poistného - tých 8% je v prepočte na moje podmienky, bližšie nešpecifikované, 117 EUR ročne navyše

- dopad zvýšenia na potraviny: pri priemernom jeden a pol týždňovom nákupe, je to 22 EUR, čiže 44 EUR mesačne

- dopad zvýšenia energií, nájmov, "preventívnych" opatrení bánk pred krízov a poistných spoločností je 174 EUR ročne

 

Máme deti, vďaka Bohu. Ale nikto im nezaplatí krúžky, aktivity... že nemusia chodiť? A ako poznajú svoje schopnosti, sociálne zručnosti a ich rozvoj?

 

Nebedákam, len nerozumiem. Budem sa modliť, lebo hnevať sa neprospeje, ale rozhodne nebudem ticho.

Ako bojovať proti vykorisťovaniu a pritom zostať človekom?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo