Za Evou Trizuljakovou – babinkou, maliarkou, laičkou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Za Evou Trizuljakovou – babinkou, maliarkou, laičkou

Dnes je to vyše týždňa, čo sme našu babinku Evu odprevadili na večnosť v dominikánskom Kostole Panny Márie Snežnej na bratislavskej Kalvárii. Moje detstvo aj detstvo všetkých mojich bratrancov a sesterníc je plné spomienok na pravidelné rodinné stretnutia u babky v tejto štvrti rozliehajúcej sa pod Slavínom, medzi Hlbokou, Horským parkom, legendárnou krčmou Funus a kalvárskym vrchom.

December na Hlobkej...

(Na Hlbokej v decembri)

Strýkovia a tety často spomínajú, že hlavný kurz rodiny roky pred svojou smrťou držal v rukách pevne náš dedo Alex. Asi to dáva zmysel – bol výraznou osobnosťou rovnako doma, ako aj vo svojej umeleckej práci. Vždy ma to však prekvapí. V mojich spomienkach, keďže som sa narodil tri roky po dedovej smrti, sa celá rodina vždy točila okolo babky. Nebolo to inak ani v decembrové dni, keď babka definitívne odchádzala. Pri smrteľnej posteli sa vystriedalo niekoľko desiatok ľudí a v momente posledného výdychu nás pri nej bolo vyše tucta vrátane všetkých jej ôsmich detí.

V príhovore na pohrebnej omši môj bratranec Maťko výstižne pomenoval jednu charakteristickú rodinnú dynamiku. S babkou mal každý vnuk a vnučka svoju tému. K tej sme sa každý s babkou opakovane vracali pri diskusiách na rodinných stretnutiach a návštevách. Tou mojou témou bolo vzdelanie, školy, univerzity. Posledných vyše osem rokov som väčšinu času strávil štúdiom v zahraničí, stretnutia s babkou boli hláseniami medzi semestrami. Na tom, že som priesečník mojich akademických záujmov našiel kdesi medzi dejinami, teológiou a politickou filozofiou má všetok podiel babka Eva – teda okrem toho podielu, ktorým prispela moja druhá nebohá stará mama Magda Kotulová. Prísť k babke bolo, ako prísť na konzultácie, vždy vyfasovať nejakú knižku, vždy referovať o preberanom učive, vždy načerpať povzbudenia... Keď som vyrážal na Erazmus do Heidelbergu, pamätne utrúsila: „Študuj, lebo hlúpych tu máme už dosť.” V posledných rokoch bolo zvlášť častou babkinou otázkou, koho máme v osnovách v Kolégiu Antona Neuwirtha a či v Spoločenstve Ladislava Hanusa ešte stále čítame Ladislava Hanusa. Babku som rozčúlil iba raz a to vtedy, keď som si nenápadne bez jej vedomia požičal jej Rozpravu o kultúrnosti. Na účely písania diplomovky o Hanusovi počas minuloročných štúdií na Oxforde som si musel zadovážiť vlastnú kópiu. V posledných rokoch sa mi často sťažovala na to, ako málo gymnázií bolo historicky na Slovensku, ako neskoro ich založili a ako nevďačne sa v období Slovenského štátu naložilo s ich českými učiteľmi.

Často spomínala na svojich kľúčových formátorov. Vravievala: „... vieš, kým o chlapcov sa v Bratislave počas vojny staral Kolakovič, nám dievčatám sa venovala profesorka Mária Pecíková” – toho času známa katolícka laička a matematička z Karlovej univerzity, ktorej babka venovala dve svoje publikácie. Jej ďalšou srdcovkou bol spomínaný profesor Ladislav Hanus. Okrem maliarskych štúdií pri majstroch Fullovi, Mudrochovi a Hložníkovi spomínala na výlety do tatranskej a spišskej prírody, kde profesor Hanus mladých veriacich študentov uvádzal do dejín umenia a Guardiniho teológie. Absolútne prvenstvo však mal v jej duchovnom a intelektuálnom živote sv. Augustín. Keďže pochádzala z chudobnejších pomerov, už počas strednej školy si privyrábala doučovaním a hrdo spomínala, že svoju prvú výplatu kedysi koncom tridsiatych rokov minula na Augustínove Vyznania (druhá putovala na Rilkeho elégie). Tie si so sebou na svoje výslovné želanie zobrala do hrobu, spolu s veľkou borovicovou šiškou akých vždy bola jej záhrada plná.

Okrem sakrálneho umenia - artprotisov, ako séria Loretánske litánie -  bola vrcholom babkinej tvorby séria obrazov dunajskej krajiny.

(Okrem sakrálneho umenia - artprotisov, ako séria Loretánske litánie -  bola vrcholom babkinej tvorby séria obrazov dunajskej krajiny.)

Otec biskup František Rábek v pohrebnej kázni presne zachytil ďalšiu živú črtu jej života: naša babka bola laička v plnom slova. Pojem laik odvádzame od gréckeho laikos – ľud a ranná Cirkev ho čoskoro začala užívať na označenie Božieho ľudu ako jednotného celku. Od koncilu osobitným spôsobom Cirkev rozpráva o nenahraditeľnosti a plnohodnotnosti laického povolania v živote Cirkvi. Koncil za teológiu laického života vďačí vo veľkej miere nemeckému mysliteľovi Romanovi Guardinimu. A kým mnohé aspekty koncilového učenia prenikali za Železnú oponu len postupne a pomaly, možno povedať, že Eva Trizuljaková s manželom Alexandrom vďaka formácii Guardiniho žiaka Ladislava Hanusa žili koncilom predtým, než sme o koncile v tomto kúte Európy počuli. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch, s koncilovými dokumentmi v ruke spoločne obchádzali slovenské farnosti a presviedčali farárov o potrebe kvalitného umenia v kostoloch v záujme pozdvihnutia slovenskej zbožnosti. Vďaka tomu sa im obom otvorila nová etapa tvorivej realizácie práve v sakrálnom umení – a tiež nová cesta ako v časoch normalizácie zabezpečiť rodinu s ôsmimi deťmi. Babka živo sledovala dianie v domácej i svetovej Cirkvi aj po páde komunizmu a osobitne mala rada texty emeritného pápeža Benedikta XVI. Posledné roky sa rodina striedala v babkinom dome, každý večer mal niekto službu. Keď som jej pred rokom počas mojej služby navrhol pomodliť sa pred spaním nejaký ten desiatok, len mávla druhým dielom Ježiša Nazaretského: „Ja sa radšej modlím takto.”

(Šibalský úsmev mala vraj od mladosti)

Na babku si vždy spomeniem, keď sa kdesi povie slovo „impact” – dopad. Impact je mantrou „úspešných” mojej generácie, niečím, na základe čoho sa niekedy chcene, niekedy nechcene porovnávame a odpočítavame zmysluplnosť našich aktivít a koniec koncov našich životov. Impact je základným kritériom pri výbere školy a základným kritériom pri výbere kariéry. Čím väčší impact, tým zmysluplnejšie. A čím je impact merateľnejší, tým si môžem byť sám sebou istejší. Svoje kejpíáj (key performance indicators) musí mať každá firma a každá neziskovka, svetská aj kresťanská. Potreba merať náš dopad je zrkadlom našej túžby mať svoj život pod kontrolou.

A mne vždy len napadne – 8 detí, 27 vnukov a 28 pravnukov, pokojná smrť a plný kostol rodiny a priateľov na pohrebe – tak tomu vravím impact! Impact, Eva Trizuljaková-style. Nehovoriac o umeleckom diele, ktoré za sebou s manželom zanechali. Zavše i to je pokušením ľahko a číslami zachytiť, o čo v živote naozaj ide. Čím ďalej tým viac si uvedomujem, že rámcom tohto „impactu” nie je a priori túžba typu „chcem mať veľkú rodinu”, či „chcem byť veľkým umelcom”, ale úprimné a úplné podriadenie sa Božej vôli. V tomto je dielo umelca vo svojej povahe obdobné dielu rodiny a dielu duchovného života. Jednoducho, nedá sa naplánovať. A už vonkoncom sa nedá spätne odmerať, či vopred stanoviť kritériá úspechu. Jediným rámcom tohto plánu je opäť a znova v živote manželov prijať do rodiny ďalšie dieťa, či v živote umelca prijať inšpiráciu na ďalšie dielo a skúsiť uchopiť ten či onen moment ľudskej skúsenosti hlinou, štetcom, fotoaparátom – priebežne počúvať Boží hlas a priebežne sa preň rozhodovať. Vzdávať sa oprát vlastného života s tým, že jedine Boh bude mierkou jeho zmyslu. To však chce aj s pokorou priznať, že tak ako si niekoho môže povolať k naoko veľkému dielu, niekoho si povolá k dielu nenápadnému a ťaživému. Ešte aj to isté životné dielo môže byť raz svedectvom smútku a inokedy radosti. Daniel Pastirčák kdesi píše, že v hebrejčine je slovo pre prekliatie a slovo pre požehnanie, čoby Božia vôľa, tým istým slovom. Košatá rodina Evy a Alexandra Trizuljakovcov je svedectvom tak o radostiach, ako aj o ťažkostiach života, predovšetkým však o túžbe naslúchať Božej vôli.

Babkina záhrada... po prvé

(Babkina záhrada... po prvé)

Babkina záhrada... po druhé

(Babkina záhrada... po druhé)

Na záver svojho dokumentu Víťazstvo bratranec Šimon rekapituluje, čím je pre dnešného Bratislavčana slavínsky vojak. Pre väčšinu je symbolom bývalého režimu, pre mladých miestom na randenie. Pre našu rodinu je však víťazná póza slavínskeho vojaka postojom ku konečnosti, symbolom, že každý život prežitý tvorivo a venovaný rodine je víťazstvom – vraví Šimon.

Viď celý Šimonov dokument

O slavínskej soche, najväčšom diele deda Alexa, koluje množstvo mýtov: niektorí v nej vidia D ako Deus, iný B ako Boh. Málokto vie, že socha slavínskeho vojaka nesie práve názov Víťazstvo. V detaile možno vidieť, ako vojak pošliapava hákový kríž, dobový kontext je jasný: dielo slúžilo na oslavu víťazstva nad fašizmom. Iste je tu priestor ďalej sa sporiť, či okrem toho slúžilo väčšmi na slávu socializmu alebo slávu 6000 vojakov padlých pri oslobodzovaní slovenského územia, ktorí dodnes na Slavíne ležia. Ešte menej ľudí však vie, že čoby inšpirácia pre korpus vojaka slúžil dedovi archanjel Michal z rímsy Anjelského hradu v Ríme – toľko vieme z dedovho denníku. V Zjavení apoštola Jána archanjel Michal viedol nebeské vojská, až kým veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, nebol zvrhnutý (Zjv 12, 7-9). Pre mňa je tak Víťazstvo aj symbolom víťazstva nad smrťou a nad hriechom.

Či to tak dedo azda myslel, na to sa ho spýtam až v nebi. Domnievam sa, že odkedy sa babka do neba pred 12 dňami dostavila, už o tejto interpretácii spoločne urputne diskutujú. Deň pred babkinou smrťou sme náhodou narazili na jej príhovor rodine z Vianoc 1990, z roku, keď dedo zomrel, ktorý sa nesie v podobnom duchu. Babka v ňom rozpráva práve o nádeji, ktorou je Kristus pre jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou.

„Obsah vianočného posolstva je radostná zvesť, posolstvo lásky. Všetci nosíme pečať dedičného hriechu, je to tajomstvo nášho života a Kristova láska je to jediné, čo sa môže hriechu postaviť.

Preto vás prosím, nezanedbajte nijakú možnosť vo svojom ďalšom živote a nech je to váš program – uskutočniť Kristovu lásku, program, ktorý začneme hneď, tu v tomto dome, pri tomto stole, od tejto chvíle až naveky.”

Tomu hovorím impact. Dovidenia v nebi, babi!

(opäť vedno...)

Za jazykovú korektúru ďakujem Márii Majerníkovej. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo