Blog 19. október 2018

Byť sluhom všetkých, nie funkcionárom

František Trstenský
František Trstenský
Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mk 10,35-45) ukazuje, že túžba po výhodných postoch pokúšala aj samotných apoštolov. Jakub a Ján žiadajú od Ježiša, aby im dvom pridelil vo večnosti privilegované pozície, najlepšie hneď po jeho pravici a ľavici.
Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mk 10,35-45) ukazuje, že túžba po výhodných postoch pokúšala aj samotných apoštolov. Jakub a Ján žiadajú od Ježiša, aby im dvom pridelil vo večnosti privilegované pozície, najlepšie hneď po jeho pravici a ľavici.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

František Trstenský

Byť sluhom všetkých, nie funkcionárom

Jakub a Ján spolu s Petrom boli privilegovanými v skupine apoštolov. Patrili do štvorice prvých povolaných apoštolov (porov Mk 1,16-20). Len oni boli prítomní pri vzkriesení Jairovej dcéry (porov. Mk 5,37), pri Ježišovom premenení na vrchu (Mk 9,2) a len oni budú svedkami Ježišovej agónie v Getsemanskej záhrade (porov. Mk 14,33). Možno práve tento pocit a skutočnosť, že videli množstvo Ježišových zázrakov im dodal odvahu predniesť žiadosť a to nie hocijakú, ale rovno tú najväčšiu možnu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ (Mk 10,37) Už nechcú medzi sebou diskutovať, kto z nich je väčší (Mk 9,33-34), ale očakávajú, že samotný Ježiš sa postará o ich budúcnosť.

 

Jestvuje len jedna cesta nasledovania Krista

 

Istým spôsobom je naivita dvoch apoštolov pochopiteľná. Jakub a Ján sú si istí, že nasledovanie Ježiša im zaručí slávu. Veď Ježiš hovoril o príchode Syna človeka v sláve (porov. Mk 8,38). Dúfali, že už čoskoro Kristus prejaví svoju moc, bude nad všetkým vládnuť a oni nevyjdú naprázdno. Avšak Jakub a Ján ani len netušia, že ich Majster má úplne inú predstavu o charaktere tejto slávy a o ceste, ktorá k nej vedie.

 

Dvaja apoštoli si však neuvedomili dve zásadné veci. Nasledovať Ježiša do slávy znamená nasledovať ho na ceste utrpenia. Sláva a kríž nie sú dve nezávislé cesty. Jestvuje iba jediná cesta nasledovania Krista, ktoré môžeme vyjadriť Pavlovým zvolaním v Liste Galaťanom: „Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista.“ (Gal 6,14) Obraz Krista zbaveného kríža je neúplný a falošný. Žiaľ, aj v dnešnej dobe jestvujú snahy vytvoriť z Kristovho evanjelia tzv. „wellness náboženstvo“, ktoré od človeka nič nežiada. Druhým zásadným posolstvom je, že Kristovi v našom živote patrí centrálne miesto. Všetko ostatné máme ponechať na rozhodnutie Všemohúceho Boha.

 

Pohľad na Krista cez apoštola Pavla

 

Pravý Ježišov učeník má účasť na Kristovom kalichu a krste. V tomto prípade ide o starozákonné obrazy, ktoré vyjadruje bolesť a utrpenie (porov. Iz 51,17, Jer 49,12). Kristus žiada od obidvoch apoštolov, aby mali podiel na jeho osude, aby sa Kristov život stal ich životom. Znova zacitujem apoštola Pavla, ktorý to opäť v Liste Galaťanom vyjadril nádhernými a hlbokými slovami: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal, 2,19-20)

 

Nech našou hlavnou túžbou v živote je jedno jediné – čo najlepšie a najvernejšie nasledovať Ježiša Krista. Preto si dovolím do tretice odcitovať apoštola Pavla, tentokrát z Listu Filipanom: „A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista.“ (Flp 3,8)

 

Slúžiť druhým

 

Nech nám Kristus a jeho Kráľovstvo neujde, kým my budeme riešiť svoje zabezpečenie. Ak aj vidíme v tomto svete ostré lakte, boj o moc, túžbu získať postavenie, Kristove slová pre nás znejú nekompromisne: „Medzi vami to tak nebude.“ (Mk 10,43) Možno zaznie argument že niekto predsa musí stáť na čele inštitúcie, organizácie, školy, farnosti, diecézy... Ježiš to neodmieta, ale stanovuje dôležité kritériá, ktoré majú charakterizovať tých, ktorým bol zverený úrad. Vyjadrujú to slová v dnešnom evanjeliu: „vašim služobníkom“, „sluhom všetkých“. Kristus je pre nich najžiarivejším vzorom, lebo „ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,45) Nemôžu byť skutočnými učeníkmi toho, ktorí prišiel slúžiť, tí, ktorí sami odmietajú slúžiť druhým.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0