Žiť podľa evanjelia alebo radšej prejsť uchom ihly?

Žiť podľa evanjelia alebo radšej prejsť uchom ihly?

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mk 10,17-30) otvára otázka bohatého človeka, ako je možné získať večný život. Ježiš v odpovedi naznačuje, že ide o náročnú úlohu. Definitívnym cieľom jeho učeníkov je však práve večnosť, a preto pre jej získanie majú nastaviť svoje životné priority.

Nedeľný úryvok má tri časti. V prvej (Mk 10,17-22) prebieha rozhovor medzi Ježišom a boháčom. V druhej časti (Mk 10,23-27) Ježiš upozorňuje prekvapených učeníkov na nebezpečenstvo bohatstva v úsilí vojsť do Božieho kráľovstva. Napokon tretiu časť tvorí Ježišova odpoveď Petrovi (Mk 10,28-30), v ktorej ho uisťuje, že tí, ktorí sa rozhodli pre Božie kráľovstvo opustiť všetko, neprídu o svoju odmenu.  

Dve dosky Desatora

Ježiša vyhľadávali chorí, aby ich uzdravil, malomocní, aby ich vyliečil. Teraz prichádza bohatý človek z úplne iných dôvodov. Túži po večnom živote.  Jeho správanie (pribehne k Ježišovi, kľakol si pred ním, oslovuje ho „učiteľ dobrý“) naznačuje, že otázka spásy bola pre neho mimoriadne dôležitá a že práve od Ježiša očakával uspokojujúcu odpoveď. Reakcia Pána Ježiša však rýchlo schladí očakávania boháča. Samotné oslovenie „učiteľ dobrý“ nestačí. Kristus sa pýta na motív, pre ktorý ho takto oslovuje: „Prečo ma nazývaš dobrým?“ (Mk 10,18) Neodmieta, žeby nenapĺňal obsah oslovenia, ale pýtajúci si musí byť vedomý Ježišovho vzťahu s Bohom.  S akými pohnutkami prichádzame my k Ježišovi? Vyhľadávame ho vôbec? Čo od neho očakávame? Túžime po spáse? Zodpovedá náš život tejto túžbe? 

Ježiš odpovedá poukázaním na Desatoro. Vieme, že Desatoro sa delí na dve časti. Prvá časť – prvá doska - obsahuje prvé tri prikázania zamerané na Boha. Druhá časť – druhá doska – obsahuje sedem prikázaní zameraných na blížneho. Pán Ježiš menuje len niektoré prikázania, pričom všetky sa týkajú vzťahu k blížnemu, tzn. druhej dosky. Cesta k Bohu vedie len cez naše vzťahy s blížnymi. Vtedy vyznávame, že iba Boh je jediným dobrým a napĺňame prikázania prvej dosky Desatora. Ak si myslíme, že našu spoločnosť spravíme lepšou a slušnejšou bez Desatora, hlboko sa mýlime. Rovnako sa mýlime, ak si myslíme, že z Desatora stačí dodržiavať len niektoré prikázania. S Dostojevským platí „Keď niet Boha, všetko je dovolené.“

Boháčovi, ktorý od mladosti zachovával prikázania a veľmi túži po spáse, chýbajú už len tri posledné tri kroky: „predaj všetko, čo máš“, „rozdaj chudobným“ , „nasleduj ma.“ Teraz je priestor pre úvahu nad našim vlastným životom. Môžeme my povedať o našom zachovávaní Desatora: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ (Mk 10,20)? Koľko nám chýba krokov k Ježišovi? Ktoré sú to v mojom prípade? 

Človeku nie, ale Bohu je všetko možné

V krátkom slede Ježiš dvakrát vyriekne zvolanie „ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva.“ (Mk 10,23-24) A zopakuje ho ešte aj tretíkrát s použitím efektného príkladu ťavy a ucha ihly. Niektorí biblisti sa snažia príklad vysvetliť tvrdením o malej úzkej  bráne v jeruzalemskom chráme s týmto názvom. Jej existencia sa však historicky nepotvrdila. Prihováram sa za to, aby sme zvolený príklad vnímali ako metaforu - obrazné prirovnanie, ktoré bolo v tom čase v židovstve veľmi časté a obľúbené. Ne je však vylúčené, že bolo inšpirované skúsenosťou s mestskými bránami, ktoré mohli mať ešte menšiu bránu pre peších, ako ukazuje obrázok.  

V časoch Ježiša Krista bola ťava jedným z najväčších zvierat a ucho ihly zase najmenším otvorom. Použitý názorný kontrast prestrašil učeníkov, ktorí sa pýtajú, či je pre človeka spása vôbec dosiahnuteľná. Učeníci cítia, že to už nie je len problém boháča, ale aj ich samotných. Ježiš obracia zrak svojich učeníkov k Bohu. Ak budú k všetkému v živote, aj k vlastnej spáse, pristupovať bez Boha, nikdy ju nedosiahnu. Spása pochádza jedine od Boha a jedine s ním je aj skutočná a reálne dosiahnuteľná. 

Vytrvať pri Ježišovi

Slova sa ujíma Peter. Zameriava pozornosť na samotných učeníkov, ktorí na ceste nasledovania Krista opustili všetko. Ježiš upokojuje svojich nasledovníkov a podáva uistenie, ktoré platí pre každého, kto sa rozhodol ísť Ježišovou cestou. Nemáme pred sebou uistenie človeka, ale samotného Boha. Dôležité je stotožnenie sa Ježiša s evanjeliom „pre mňa a pre evanjelium.“ (Mk 10,29) Medzi Ježišovou osobou a jeho posolstvom je neoddeliteľná jednota. Nie je možné nasledovať Krista a ignorovať náuku, ktorú priniesol. 

Aj na našej ceste života podľa hodnôt Kristovho evanjelia nás niekedy prepadne neistota, možno sa nás zmocnia pochybnosti ako Ježišových učeníkov. S Božou pomocou a jedine s ňou však dokážeme vytrvať na ceste k večnému životu. Učeníci zostali otrasení, ale neodišli od Krista. Boháč odišiel a to aj napriek Ježišovmu láskavému pohľadu. Zoči-voči otrasom, ktoré prežívame v Cirkvi, vytrvajme pri Ježišovi a jeho Cirkvi. Je to jediná cesta.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo