Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. september 2018

Čo je za falošným obvinením Milana Chautura

Keď pred pár rokmi vyšla správa, že v Amerike otvorili tzv. „objímaciu kanceláriu“, začala som po tom pátrať. A naozaj: americkí vedci vo svojom videu a na svojej stránke uvádzajú, že objatie odbúrava stres, zvyšuje hladinu oxytocínu, spôsobuje rovnováhu v psychike i zdraví človeka a opačne, nedostatok objatia môže spôsobiť či spustiť rôzne psychosomatické ochorenia.
Čo je za falošným obvinením Milana Chautura

Vedci hovoria, že spoločnosť posunula hranice podozrievania z objatia tak ďaleko, že ľudia sa boja objímať a emocionálne hladujú. Hormón oxytocín, ktorý sa vyplavuje (aj) pri objímaní, je pritom taký dôležitý, že sa dá dokonca kúpiť ako  syntetický oxytocín , ľudovo nazývaný ako hormón lásky, vernosti, dôvery. A tak sa títo americkí vedci rozhodli ponúknuť ľuďom profesionálne služby objatia. Hodina objatia v jednej kancelárii  stojí 80 USD. Nejde o žiadne erotické objatie, ide o objatie, ktoré posilní človeka, vráti mu sebadôveru, vnútornú rovnováhu a zmysel pre duchovno; objatie, ktoré odomyká zamknuté srdce človeka. Ľudia potrebujú zdravý kontakt, zdravý dotyk, dotyk ktorý uzdravuje. A na týchto poznatkoch budujú americkí psychoterapeuti svoj biznis. Američania pred rokmi zašli v podozrievaní v dotykoch tak ďaleko, že sa človek človeka začal báť a dnes si za objatie radi zaplatia.

Slovensko stále pokladám za zdravý ostrov v tomto mätúcom mainstreame chladu a novodobých teórií vzťahov a tak očierňujúca správa o otcovi biskupovi sa dosť nevydarila: zmobilizovala emocionálne a duchovne zdravých ľudí na obhajobu slušného a čestného človeka. A tu je len jedna z týchto obhajob:

Keď za totality každá formácia mladých ľudí prostredníctvom stretiek či miništrantských výletov bola pre kňazov nebezpečná, istý horlivý mladý kňaz brával chalanov na výlety, kde s nimi hral futbal, rozprával im o Bohu a formoval ich. Bol im otcom i priateľom. Z týchto jeho spoločenstiev povstali dobrí otcovia i kňazi. Otec Milan, ako sme ho vtedy volali, bol vždy človekom. Človekom s veľkým „Č“. V živote som počula stovky homílií, ale Milanove si do dnes pamätám: raz na „Dušičky“ hovoril, že jediné, čo nám ostane na konci života, sú vzťahy. A na otcovi Milanovi je to vidieť. Buduje vzťahy: normálne, prirodzene, ľudsky, nikdy nedal pocítiť, že dnes je biskupom. Chodieva často do svojho rodného kraja  (Poloniny), kde jeho rodnú obec síce vysťahovali, ale on je tam, aby stretol rodákov, rozprával sa s nimi, slúžil im sv. liturgiu, spovedal. Počúva príbehy ľudí, pozná ich po mene, má ľudí rád. Deti berie na ruky a objíma ich presne tak ako to robil TEN, ktorému uveril. Deti ho milujú. Naše deti sa špeciálne tešia na „Dušičky“, lebo stretnú otca Milana. Áno, vzácneho človeka, vladyku Milana Chautura.

Keď teda príde nejaký pokus o očiernenie, diskreditáciu alebo nebodaj snaha o zmenu paradigmy vnímania kňazov, hovorím, že toto nie je o útoku na jedného biskupa. Toto totiž silno pripomína diskreditáciu Cirkvi v Írsku, ktorá predchádzala liberalizácii potratov či postavenia manželstva a rodiny. Po oslabení dôvery v Cirkev sa totiž ľahšie oslabuje vernosť hodnotám. Snahu vmasírovať nám do mysle podozrievanie voči kňazom a kňazom zakázať brať deti na ruky, považujem za patológiu, ktorá má byť len prípravou na ďalšiu manipuláciu spoločnosti.  

My sme však v tíme Víťaza a Kráľa Múdrosti a na poznanie Pravdy sa  tešíme.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Čo ma naučili Rómovia alebo čím ma dostali. Časť 1.

Čo ma naučili Rómovia alebo čím ma dostali. Časť 1.

Vystúpila som z auta v malebnej spišskej obci a moju pozornosť upútal rómsky muž pletúci koše z vŕbového prútia. Hneď sme sa dali do reči a on mi pri pletení začal rozprávať svoj príbeh: že má veľa vnúčat, ale len 5 detí. Mal by aj viac detí, ale 12 rokov sedel v base. Spozornela som.

Blog
Amoris laetitia a pastoračná prax osobného dozrievania

Amoris laetitia a pastoračná prax osobného dozrievania

Od utorka 28.8. do štvrtku 30.8.2018 sa konalo v Kňazskom seminári v Spišskom Podhradí XIX. sympózium kánonického práva. Keďže táto udalosť stála „v tieni“ príprav beatifikácie Anny Kolesárovej v Košiciach (v sobotu 1.9.2018), patrí sa k sympóziu vrátiť a čitateľom priblížiť a vyjadriť sa k niektorým témam. V tomto príspevku sa budem venovať len jednej téme, ktorú som uviedol v nadpise.

Blog
Niekoľko otázok pre pána Kocúra

Niekoľko otázok pre pána Kocúra

Bývalý kňaz Miroslav Kocúr v úvode svojho blogu obvinil niektorých nemenovaných slovenských biskupov (a tiež kňazov) zo zneužívania, ktorého sa mali v minulosti dopustiť. Nepíše ktorí biskupi to mali byť, ani kedy sa to malo stať. Pán Kocúr však zo všetkou vážnosťou tvrdí, že aj na Slovensku máme niekoľko zneužitých mužov a žien, ktorým ublížili klerici, z ktorých sú dnes biskupi a kňazi. On vraj také prípady pozná. Hovorí pri tom o biskupoch – v množnom čísle.