Akým smerom kráčame my, akým Európa

Akým smerom kráčame my, akým Európa

V sobotu 16. júna som sa vo Viedni zúčastnil na pochode za rodinu, na Svätoštefanskom námestí som predniesol prejav, ktorý teraz uverejňujem ako blog.

Prišli sme sem, na toto námestie, aby sme vyslali signály o nás, o našich krajinách, o Európe. Signály odzrkadľujúce neďalekú, ale aj veľmi ďalekú minulosť nášho kontinentu. Ešte pred tridsiatimi rokmi ľudia cez Dunaj plávali, bežali, leteli, len aby sa dostali z komunistického socializmu na slobodu. Čoskoro komunistický socializmus padol a celý svet sa mohol presvedčiť, že ľudia nevydržia dlho žiť bez slobody, s plánovaným hospodárstvom a nanútenou ideológiou. Komunistický socializmus padol a my sme boli nadšení. Žiaľ, ukázalo sa, že sme boli nadšení príliš zavčasu.

Socializmus má zarputilý život. Nejde len o to, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nedávno odhalil v Nemecku pomník Karlovi Marxovi. Socializmus má zarputilý život aj preto, že dokáže vyvinúť vždy nové formy, ako potlačiť ľudskú prirodzenosť.

Kanadský novinár Tom Nicholson žil a pracoval 15 rokov na Slovensku. Prednedávnom sa vrátil do Kanady a opisuje v slovenskej tlači, ako sa medzitým Kanada zmenila. Medzi iným sa stratili oddelené toalety pre mužov a ženy, sú len spoločné toalety. Podľa bláznivej ideológie gender spoločné toalety sú dobré. Ak proti tomu nič neurobíme, za niekoľko rokov ich budeme mať aj u nás.

Na internete kolujú fotografie z parížskych ulíc. Toto kedysi hlavné mesto európskej kultúry nesie dokonca v centre silné stopy afrického spôsobu života. Áno, Európa má a musí pomôcť a prijať ľudí z Afriky a z Blízkeho východu, ktorí si útekom zachraňujú holý život. Ale aké geopolitické záujmy podporovala Európa, keď sa zamiešala do občianskych vojen v Afrike a na Blízkom východe?

Sloboda náboženstva a sloboda vyjadrovania vznikli v európskych dejinách a slúžili cieľu, aby rozšírili slobodu a vytvorili širší základ pre mier v krajine. Ale ak hostia Európy opačne mier v krajine narušujú, nepožívajú ochranu štátu. Rozhodnutie rakúskej vlády o zatvorení niekoľkých mešít v Rakúsku je správne. Je však našim problémom a našou výzvou chrániť život od počatia tak, ako sa to deje v moslimských krajinách.

Európa je časťou kresťanskej civilizácie. Mestá a dediny vyrástli okolo kostolov. Aj rytieri a vojaci bojovali o svoje – o naše – krajiny pod krížom a pod zástavami s krížom. Veď aj Viedeň v 17. storočí obránili pod krížom a pod znamením Panny Márie.

Videozáznam z Pochodu za rodinu vo Viedni zo 16. júna 2018. Vystúpenie Jána Čarnogurského je na videu v čase od 17:20 do 28:35 min.

Ale kríž ako znamenie pre Európu nepatrí len do stredoveku. Po návšteve sv. pápeža Jána Pavla Poľsko povstalo proti komunizmu. Na Slovensku sviečková demonštrácia požadovala menovanie katolíckych biskupov a občianske slobody. Vo vtedajšej NDR sa ľudia najskôr zhromaždili v kostoloch a z kostolov vyšli do ulíc Lipska, Drážďan, Berlína a požadovali slobodu a ľudské práva. Dokonca dnes dosahujú kresťanské zariadenia, ako sú školy, nemocnice, ústavy pre seniorov v priemere vyššiu kvalitu ako podobné štátne. A predsa sa vedie proti tomuto životnému štýlu propagandistická vojna.

Viedeň dnes patrí tým druhým. Ale najneskôr za 40 – 50 rokov budú títo druhí žiť za peniaze našich detí a vnúčat. Skúste navrhnúť, aby sme my, naše deti a vnúčatá časťou nášho príjmu prispievali na dôchodky rodičov a starých rodičov. Uvidíte, aký pokrik sa spustí.

V európskych dejinách boli obdobia, keď sa národy samé starali o svoju existenciu a boli obdobia, keď sa spájali s inými. Národy sú stále, spoločenstvá nie. Spoločenstvá boli pevnejšie spojené, ak spájali svojich obyvateľov aj ideou. Dobrým príkladom je Rakúsko. Zakiaľ Rakúsko organizovalo obranu strednej Európy proti Osmanom, bolo nenahraditeľné.

Dnes žijeme v Európskej únii a otázka znie, pod akou ideou nás môže Európska únia spojiť. Mala k tomu príležitosť v roku 2007. Vtedy sa prijímala Lisabonská zmluva. Pri jej príprave bola diskusia, či má byť v preambule zmienka o Bohu ako o základe Európy. Zmienku o Bohu zamietli. Čoskoro prišli ťažkosti. Grécka kríza, potom brexit, hrozia ďalšie existenciálne nebezpečenstvá pre EÚ. Ak by bola v Lisabonskej zmluve zmienka o Bohu, mala by Európa koncepčnú základňu pre zvládnutie migračnej krízy. Európa ju dnes nemá. A slová pani Merkelovej „My to zvládneme“ sa akosi neplnia.

Európa je kontinentom kresťanskej civilizácie. Musíme sa vrátiť k našim koreňom a musíme znovuobjaviť odvahu, aby sme udržali kontinent; jeho pravidlá musia dodržiavať všetci. My všetci na tomto námestí kráčame spoločne tým smerom.

Titulná fotografia: youtube.com (Verein Okzident)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo