ISTANBUL je nepochybne slovom týždňa. Kompetentné právne analýzy ste už iste čítali na základni hnutia odporu otca Mariána Kuffu zo Žakoviec pod Tatrami (viď skromný portál s krkolomným názvom SlovenskýDohovorZaRodinu.sk ) i tu od PATRIKA Danišku, HFI: Prečo by Slovensko nemalo ratifikovať Istanbulský dohovor a Zuzany Brixovej: ID – Vlk v ovčom rúchu.
Vo vášnivých diskusiách sa najčastejšie opakovala otázka: Kto to vlastne podpísal? Jasné, že premiér Fico to na tlačovke odbavil okrídlenou vetou: „Môže za to Radičovej vláda“. Ústnym podaním sa šíri, že podpis je Žitňanskej. Vraj "tej kresťanskej demokratky“ – teda ktorej?: svokry (vtedy SDKÚ), či nevesty (vtedy KDH)? A naši novinári spia :( Nemajú ani kúska chlapskej hrdosti a spolupatričnosti, aby vytiahli expremiéra Mikuláša Dzurindu z nezaslúženého tieňa jeho súdružiek. VeĎ ako vtedajší minister zahraničných vecí sa dokonca sám urputne dožadoval, aby na obale materiálu - pod časťou „Predkladá“ doplnili časť „Spolupodpisuje: Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí SR“.
Pre zachovanie pamäte národa a rovnosti všetkých členov vlády toto je úplný zoznam 15 kompetentných koaličných špičiek v pomere 5:4:3:3, ktorí rozhodovali o orientácii Slovenska pre ďalšie generácie a 4.5.2011 slobodne,dobrovoľne a svorne odhlasovali súhlas s podpísom Istanbulského dohovoru i následné kroky k jeho uvedeniu do praxe:
2011:
|
Predsedníčka vlády SR |
Iveta Radičová - podpredsedníčka SDKÚ |
||
|
1. podpredseda vlády |
Ján Figeľ - predseda KDH 2009-16 |
||
|
Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny |
|||
|
Podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny |
|||
|
Podpredseda vlády a minister financií |
Ivan Mikloš - podpredseda SDKÚ |
||
|
Minister hospodárstva |
|||
|
Minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka |
|||
|
Minister vnútra |
Daniel Lipšic - podpredseda KDH |
||
|
Minister obrany |
|||
|
Iveta Radičová (poverená riadením) |
|||
|
Ministerka spravodlivosti |
Lucia Žitňanská - podpredsedníčka |
||
|
Minister zahraničných vecí |
Mikuláš Dzurinda - predseda SDKÚ |
|
Minister školstva, vedy, výskumu a športu |
|||
|
Minister kultúry |
|||
|
Minister zdravotníctva |
|||
|
Minister životného prostredia |
Takéto zásadné rozhodnutie progresívna vláda akčne prijala po skrátenom pripomienkovom konaní a bez Výkladového memoranda. Dzurindovo MZV dokonca požiadalo "doložku prednosti a doložku vybraných vplyvov z materiálu na rokovanie vlády vypustiť", čo predkladateľka akceptovala napriek vedomiu, že "Naplnenie cieľov dohovoru a jeho budúca ratifikácia zo strany SR súvisia so zabezpečením plnenia záväzkov, ktoré sa nemôžu zaobísť bez finančných vplyvov, ekonomických vplyvov, vplyvu na zamestnanosť a vplyvov na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Preto dohovor bude mať finančný vplyv, ekonomický vplyv, ako aj vplyv na zamestnanosť, vplyvy na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Dohovormá zároveň pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť."
Najtriezvejší prístup preukázala paradoxne Generálna prokuratúra, ktorá aj v stave bezhlavosti (v medzivládí po Trnkovi a pred Čentéšom) statočne namietala všetko: nezabezpečené financovanie, nerealizovateľnosť vzhľadom na naše podmienky (legislatívne, historické, kultúrne, sociálne ...), všeobecnosť ustanovení, pričom "konzekvencie vyplývajúce z nich majú dopad na viaceré odvetvia nášho štátu, jeho orgány, orgány miestnej štátnej správy a samosprávy, ale aj tzv. tretí sektor, súkromný sektor a aj médiá. ... Preto by mala prijatiu tohto dohovoru predchádzať široká diskusia zainteresovaných strán, ... nevyhnutná ešte pred prijatím Dohovoru." Minister Dzurinda však zjavne mal víziu (alebo misiu?) prijať Dohovor rýchlo a zbesilo a potichu, a tak aj k diskusii ex-post mali byť prizvaní len "zástupcovia vybraných mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti nemu". Za jeho ratifikáciu viedli kampaň slovenskí umelci a športovci ako Richard Stanke (známy synom, ktorého vychováva s partnerom z Brna), či Peter a Pavol Hochschornerovci, Michal Handzuš ...
Nepomohla ani výzva 346 lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí k MDD v 2014.
Niektoré krajiny už Istanbulský dohovor aj ratifikovali a už ho zavádzajú do praxe. Napríklad španielski socialisti na župnej úrovni už takto pokročili:
Keby som mala tú moc, spýtam sa v tomto pôstnom čase vtedajších ministeriek a ministrov - aspoň tých "kresťanských":
Naozaj toto chcete pre svoje deti na Slovensku?
Postupovali ste v 2011 pri svojom rozhodovaní vedome, odborne, štátnicky, v mene svojich voličov a v súlade s identitou svojej strany?
Aj dnes by ste hlasovali rovnako?
Trváte na ratifikácii Istanbulského dohovoru?
Jeden z menovaných už šepká svoj nový názor - Pán Boh zaplať za lastovičku - a čo ostatní verejní funkcionári?
Múdry sa poučí na chybe druhého, hlupák až na vlastnej. Máme návod: "Podľa ovocia ich spoznáte" - učme sa ho používať, lebo už čoskoro ožijú mnohí kostlivci z tabuľky povyše a zas budú chcieť náš hlas - a duše našich detí. A možno je už neskoro: podľa obživnutého "ústavného právnika" R. Procházku je už všetko jasné: "keby sa rozhodol kandidovať Mikuláš Dzurinda, tak to vyhrá” (denník SME)
Ale najprv nás ešte čaká boj KDH vs. KDH - o tom nabudúce ...
Súvisiace články: