Obnovme svoje krstné záväzky

Ježišov krst je v Markovom evanjeliu (Mk 1,7-11) prvou Ježišovou udalosťou - ešte skôr, než niečo povie. Evanjelista Marek nepodáva opis Ježišovho detstva, preto krst plní úlohu začiatku jeho činnosti. 

Otvorené nebo, Duch a hlas z neba

Otvorenie neba v Svätom písme znamená Božie zjavenie. Nebo je Božím príbytkom. Môžeme povedať, že nad Jordánom išlo o istý druh povolania, lebo Ježiš začína svoje verejné účinkovanie. Evanjelista hovorí, že nebo sa roztrhlo, pričom používa sloveso schízo. Toto sloveso Nový zákon používa aj vtedy, keď hovorí, že chrámová opona sa roztrhla (porov. Mk 15,38). Evanjelista Marek tak vyjadruje, že nejde o ľudské, ale o Božie konanie.

Už cirkevní otcovia obraz holubice spájali s príbehom o potope sveta. Holubica priniesla Noemovi čerstvú olivovú ratolesť ako symbol života a nového začiatku (porov Gn 8,11). Ako holubica nad vodami potopy priniesla zvesť o pokoji a o novom začiatku, tak aj Ježišov krst je zvestovaním nového začiatku – Ježišovho ohlasovania príchodu Božieho kráľovstva.

"Krst v Jordáne nie je okamihom, v ktorom Ježiš synovstvo prijíma, ale v ktorom je verejne potvrdený v tom, čo mu prináleží od večnosti – Božie synovstvo."Zdieľať

Interpretácia obrazu Ducha Svätého vidí aj podobnosť so stvorením, keď Duch Boží spočíval nad vodami (Gn 1,2). Aj v tomto prípade ide o myšlienku nového začiatku. Krst sa tak stáva symbolom nového stvorenia. Súčasná liturgia krstu to zdôrazňuje, keď o pokrstených hovorí, že sa stali novým stvorením a obliekli sa v Krista. 

V Starom zákone otvorené nebo a hlas z neba sú znakmi Božieho zjavenia a povolania. Scéna Ježišovho krstu má za úlohu predstaviť Ježiša. Krstom začína jeho verejné účinkovanie, ktoré je od počiatku sprevádzané Božou mocou. Ježiš napĺňa Otcov plán. Krst v Jordáne nie je okamihom, v ktorom Ježiš synovstvo prijíma, ale v ktorom je verejne potvrdený v tom, čo mu prináleží od večnosti – Božie synovstvo.

Zjavenie Božieho synovstva

Samotná udalosť nie je ani tak rozprávaním o Ježišovom krste, ale ide o prehlásenie Ježiša Krista ako Božieho Syna, Mesiáša a Spasiteľa. Inými slovami nie je správne zastaviť sa iba pri opise krstu, ale čítať teologický jazyk a spôsob, ktorým je udalosť pri Jordáne podaná. Pri Jordáne sa totiž zjavuje, kto je Ježiš Kristus a aká je jeho činnosť, ktorú koná v sile Ducha Svätého.

Už v ranokresťanskej interpretácii sa Ježišov krst stal predobrazom kresťanskej sviatosti krstu. Pokrstený človek sa stáva Božím adoptívnym synom a dcérou. Sviatosť krstu v živote každého človeka je vykročením na cestu plnenia Božej vôle. Je to nezmazateľný znak, že patríme Kristovi.

Obnovme v tento deň svoje krstné predsavzatie chrániť sa zlého a žiť vo svete ako učeníci Ježiša Krista.