Jeseň. Deti choré, v práci nepochopenie

Jeseň. Deti choré, v práci nepochopenie

Kto pochopí zmenený režim počas choroby detí?

Prišla jeseň. Je krátka, ale pekná. Padajúce listy ticho padajú popod okná a túto idylickú chvíľu čosi preruší. Kašeľ, laryngitída, horúčky, hnačky a zvracačky, čiže všetko to, bez čoho si už pomaly ani jeseň neviem predstaviť. Ja som pripravený, veď sa to opakuje ako ročný pracovný cyklus hodnotenia predchádzajúceho roka. A v práci počujem to isté, že zasa ste chorí? 

Možno niektorí ľudia pre to pochopenie nemajú, možno nemajú ani deti. Možno nevedia, čo to znamená pre toho druhého, ak niekto, kto ho ľúbi, je pri ňom, keď mu je zle a nielen vtedy, keď je všetko super. Možno sa tvária, že to chápu a rodina je priorita, ale keď príde hodnotenie, tak tam vám to zrátajú. Je jedno, že dobiehate prácu po nociach a nič vám netrčí, jednoducho si zaslúžite trest za to, že ste sa neukázali v kancelárii. A je jedno, že zvládate svoje povinnosti i povinnosti menej zdatných kolegov. Čo s tým teda? Ako sa k tomu postaviť?

Netreba sa sťažovať, to je nanič, ale treba si povedať, je mi to jedno. To si môžem povedať vtedy, ak som splnil nejaké podmienky:

- pracujem poctivo, aby som si plnil svoje povinnosti podľa kresťanskej náuky. Nad moje povinnosti je láska k mojej rodine. Pracujem preto, aby sme prežili a práca by ma mala viac menej aj napĺňať, čosi prispieť k budovaniu ľudskej dôstojnosti. Avšak aj ja som nahraditeľný na mojej pozícii, ako každý, preto keď je to jedno spoločnosti, kto stlačí ktorý gombík v určenom čase, tak prečo to nemá byť jedno mne? Lebo tvorím vzťahy aj v práci. Ale práca je druhoradá, nestojí nad mojou rodinou.  Práca je mojou súčasťou, ale nie celkom.

                  Príklad: práca je otec. Kedykoľvek ma otec zavolá, tak mu odpoviem, porozprávam sa s ním, vypočujem. Ale to neznamená, že som tu pre to, aby som plnil jeho túžby a zámery. Môžem mu pomôcť, nech si ich splní. Pracujem s ním na výsledku, nepracujem pre neho, ale spolupracujem. To je to, čo často chýba v pochopení pracovných vzťahov, pracujem s niekým, nie pre niekoho. Pracovať pre niekoho je otrokárske, pracovať s niekým je tvorivé a oslobodzujúce. Nemôžeme sa báť v tomto smere aj vychovávať našich nadriadených. Keď už nechápu, prečo sa potrebuješ o niekoho neziskovo starať, tak nech sa na to pozrú cez optiku spolupráce, nie otrokárenia. 

- v rodine som nenahraditeľný. Tam keď vypadnem, nepríde niekto iný a postará sa o to, čo treba. Za starostlivosť v rodine nedostanem ani cent, ešte mi zrazia z výplaty, keď som viac doma. Ale tá realita, že je tu reciprocita, že láska vynaložená sa rovná láske získanej a znásobenej blízkosťou, sa nedá ničím vyrovnať. Pripomíname si tým aj sľub pred oltárom, keď hovorím svojej manželke, že tu budem s ňou v dobrom a v zlom, v zdraví aj v chorobe a to navždy. Nečudujem sa, že niektorí povedia "nie" manželstvu a dôvod je práve tento: niekomu sľúbiť, že neboj sa, spoľahni sa, som tu s tebou a pre teba. Postarám sa o teba, keď sa ti niečo stane, lebo som s tebou viazaný sľubom, ktorý som ti dal ako chlap. A moje slovo chlapa teda platí. Som tu a budem... Verte, neverte, keď majú manželky toto vedomie, z päťdňovej choroby sa stane jednodňová. Láska lieči. A okrem toho, dáte aj dobrý možný základ vašim deťom, aby aj z nich boli raz zodpovední manželia, manželky a rodičia. Dáte im pohľad na nejaké základné kritériá. Dcéra si povie, keď môj otec toto spravil pre moju mamu a pre mňa, to čakám aj od svojho drahého. Mali to ťažké vo svojej dobe a popasovali sa s tým, zvládneš to aj ty.

Suma sumárum: keď deti ochorejú a ešte k tomu, keď ochorie aj manželka, buď s nimi. Oni znesú aj to, že akurát poplatíš zo zníženej výplaty hypotéku a energie za bývanie, ale stále budú pamätať na to, že manžel je tu, keby niečo, že otec je tu, keby niečo... Možno sa počas tých dní veľmi nevyspíš a pôjdu ti myslou rozličné nadávky na danú situáciu, ale stále si normálny a máš cieľ: chceš byť šťastný. A to, že obetuješ starostlivosť a úspech za dobro rodiny, ti v tom určite nebude brániť. Bez odriekania niet obliekania. 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo