Pár dní pred odletom (Zápisky z Oxfordu)

Pár dní pred odletom (Zápisky z Oxfordu)

Ak nás blízki posielajú študovať, ak nám to naša vlasť umožní, ak nám to skrátka doprajú okolnosti: jestvuje nemalá šanca, že život, ktorý momentálne najväčšmi môžeme viesť na Božiu slávu, je život plný bádania, knižiek a esejí: život učený.

Vlani v auguste som sa ocitol na letisku vo Viedni. Mal som letieť do New Yorku na seminár o filozofii Tomáša Akvinského. Ako som si však sadal do lietadla, hlavou mi lietala nasledovná myšlienka. “Kam si sa to zase vybral?”

Aj som sa vybral, aj som sa čosi naučil, aj som pocestoval kúsok Východného pobrežia. Ale cítil som, že po rokoch štúdia v zahraničí je čas zastaviť sa na čas doma na Slovensku. Vďačne som tento čas, posledný rok, strávil štúdiom v Kolégiu Antona Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji a prácou v milovanej Bratislave. A každodenným čítaním vo vlaku medzi týmito destináciami.

Ako múdro píše Kazateľ, všetko má svoj čas. Svoj čas má zastaviť sa. A svoj čas má aj cestovať. A mňa opäť čaká cesta. Vo štvrtok ráno odlietam opäť na štúdiá do Británie. Na rok budem študovať na Oxfordskej univerzite. Magistra z moderných európskych dejín.

Slovákom tam nebudem ani prvým ani posledným. Oxford za posledné dekády od pádu Železnej opony vychodila určite aspoň stovka Slovákov študujúcich vo všetkých možných odboroch - hoci isto prevláda asi informatika a prírodné vedy. Kto vie - ako nádejný historik tam možno budem prvý. A ako absolvent Kolégia asi tretí, ak nepočítame samého otca rektora.

Mimochodom, ak ste náhodou fanúšik Kolégia, mám pre Vás dôvod na radosť. I takto pomaly ale isto vzrastá dielo Kolégia: zážitok poctivého humanitného vzdelania, na Slovensku často tak vzácny, od tejto jesene absolventi rozvíjajú na skvelých britských univerzitách v odboroch ako politická filozofia, bioetika, klasická filozofia, a prosím pekne - filozofia fyziky -  či dokonca charakterové vzdelávanie.  To jest veda o tom ako u ľudí cielene pestovať charakter a líderstvo. Na akademický tím Kolégia po deviatich rokoch pôsobenia začína číhať dorast.

No postupne. Tých z nás, ktorí ako ja ešte neodcestovali čaká najmä lúčenie a balenie. Ešte sa zastaviť v Kolégiu na slávnostné otvorenie roka a pozdraviť bývalých spolužiakov.  Ešte sa zastaviť v Dúbravke a vystískať synovcov. Ešte pozdraviť starú mamu a vypočuť si obvyklú pochvalu Ratzingerových  spisov… “Vieš Samko, okrem toho, že ide o rozhľadeného teológa sme ešte aj takmer ten istý ročník! Dúfam, že je pri dobrom zdraví...”, dúfam i ja, za oboch, kým babke osádzame dvere a ohrievame obed, skôr než zbehnem z Kalvárie dole do mesta ku františkánom na spoveď.

V zhone cestovného týždňa sobotný večer ponúka príležitosť nielen skontrolovať to-do-list, ale aj zamyslieť sa, čo ma to vlastne ďalší rok čaká. Mám za sebou nie ľahký, no iste krásny rok, doma na Slovensku. Počas neho som sa len a len utvrdil v tom, že keď príde čas usadiť sa, bude to tu. Tak prečo tu rovno neostať?

Lebo ten čas, čas usadiť sa, ešte neprišiel. Koniec koncov, v 23 rokoch mnohí ešte len vyrážajú na vandrovku. Tak teda pokračujem v tej mojej ešte aj ja. Verím, že mi prinesie vedomosti a skúsenosti, ktoré tu doma raz dobre zúročím. Zvlášť ak môžem študovať vysnívaný odbor na vysnívanej škole... a písať diplomovku o minulosti vysnívanej domoviny. Koniec koncov, až také dramatické to s tým cestovaním nie je. Diplomovkový výskum o počiatkoch Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ma aj tak v priebehu roka zavedie na čas do archívov práve doma na Slovensku.

No nie, že by to bolo bez pochybností. V posledných dňoch som si užil dosť presviedčania ľudí navôkol, od kamarátov až po nádejných sponzorov môjho štúdia, o návratnosti a hodnote humanitného vzdelávania.  Môj tromf sa volá C. S. Lewis. Na neho má slabosť, zaslúžene, dosť ľudí aj u nás. (Všetka úcta práci Bilgymu, vydavateľstva porta libri a o.z. Insight...)

“Predovšetkým asi potrebujeme dôkladne poznať minulosť. Niežeby bolo na minulosti niečo magické, ale budúcnosť študovať nemôžeme, a predsa potrebujeme čosi, s čím by sme porovnali prítomnosť a čo by nám pripomenulo, že obdobia a to, čo sa nevzdelaným javí ako isté, je čisto dočasná móda. Ak človek žil na mnohých miestach, omyly rodnej dediny ho asi len tak ľahko neoklamú. Vzdelanec žil v mnohých dobách, a preto je do veľkej miery imúnny voči veľkému vodopádu nezmyslov prúdiacich z novín a mikrofónov jeho vlastných čias.” (1)

Snahu o poctivé štúdium humanitných predmetov, dejín literatúry, náboženstva, filozofie či politiky dnes nepotrebujeme o nič menej ako keď Lewis na jeseň 1939 vo svojej kázni upokojoval študentov žhavých narukovať. A ako Lewis dodáva: "Ak nás rodičia poslali na Oxford, ak nám naša vlasť dovoľuje zostať tu, je to jasný dôkaz, že život, ktorý momentálne môžeme najväčšmi viesť na Božiu slávu, je rozhodne život učený."(2) Tak držte palce, nech je to všetkým zainteresovaným na slávu, spásu, radosť a osoh.

(1) C.S. Lewis, Štúdium počas vojny, Insight, 2016, s. 47

(2) C.S. Lewis, Štúdium počas vojny, Insight, 2016, s. 41

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo