Trasa nových detí

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Trasa nových detí

Smerovanie výchovy detí je váhavé, potrebujú pevný základ

Nedávny rozhovor s 80 ročnou psychologičkou v jednom denníku spôsobil malý kultúrny šok, keď sa redaktorke snažila vysvetliť, prečo je vidno mužské pokolenie ako krízové. Vychovávame dnes mužov alebo citlivé ženy v obrom tele? Naše deti hľadajú prototypy v dnešnej dobe a už nie archetypy. Prototyp preto, lebo je len tak málo chlapov, že sa zdá, že tá malá existujúca vzorka sa pre ostatných zdá skôr ako snaha o oživenie Golema než normálny vývoj, niečo normálne a bežné. Dnešní muži, chlapci majú byť citliví na potreby ženy, ohľaduplní, najradšej budú tráviť svoj voľný čas so svojou polovičkou rozhovormi resp. počúvaním,navštevou kostola prípadne nakupovaním a budú ju vo všetkom poslúchať. Muži sa neberú ako dobrodružní, odvážni, ktorí povedia žene "páčiš sa mi, poď zoberiem ťa so sebou na dobrodružnú cestu životom a ukážem ti moju stránku božskosti ako normál a ty mi ukáž svoju". Berú ich ako archetyp patriachátu, čo je v podstate neprijateľné a už dávno zastaralé. No nie?

Vidím to aj v bežnom živote, chceli sme ísť s deťmi do kina. A poviem vám, vybrať film ktorý je akože mládeži prístupný, je fest ťažké. V programe kina síce dajú značku, že ten a ten film je vhodný aj pre deti, ale už som troška starý na to, aby som naletel takému nálepkovaniu filmov. Čo s tým? No nakoniec sme v kine boli, ale po týždni prekopávania sa recenziami a šprtaním, respektíve detektívnym bádaním, či je aspoň nejaký náznak toho, že sa skrýva vo filme skromné vhodné morálne posolstvo, ktoré nevyvolá milión otázok, ale bude jasné. Z kopy filmov vyhral jeden, o dvoch malých bratoch a spôsobe ako si násjť cestu k sebe. Vidím tu problém sveta, ktorý dáva tony ponúk ako má fungovať vo svete, veľa z nich má dokonca aj hodnotu, ale nenazýva ich pravým menom.

Naše deti, nové deti vyrážajú do tejto problematiky sveta, ktorý nevie pomenovať sám seba (som ja on, ona či ono). Keď Boh stvoril človeka, dal mu moc vládnuť nad všetkou živou aj neživou prírodou, len jeho úlohou bolo to správe pomenovať. A preto dnes nevládneme, keď ani nezvládzeme správne pomenovať naše pocity a prejavy. Bežná hádka v manželstve končí rozvodom, upozornenie detí v škole od učiteľky sa hodnotí ako šikana, oslovenie opačného pohlavia sa berie ako sexizmus. Pretože v podstate každý vlastí kúsok pravdy, ale strácajú sa pevné večné nemenné zákony a my vlastne v tom zmätku čiastkových právd už nevidíme podstatu Keďže by to znamenalo kompromis a uznanie aj inej pravdy. Ak nenazývame veci také aké sú, ako to potom máme naučiť naše deti? A kto to naučí nás? Je neskoro?

Môj starší syn má osem rokov a boli sme na svadbe. Ako to už chodí, videl tam jedno dievča v jeho veku, ktorá ho zaujala. Bolo to obojstranné, lebo hoci koláče boli napravo štyri metre od ich stola, chodila desať metrov okolo nášho s malým úsmevom na môjho syna. Prišiel s otázkou. Navonok krásnou a nevinnou, ale pri unáhlenej odpovedi mi skoro unikla jej podstata. Spýtal sa ma: "čo mám robiť?" Odpoveď bola, že ak chceš, choď za ňou, pozdrav ju, predstav sa, spýtaj sa na meno a či chce s tebou tancovať. Vtedy mi nedošlo, že som zabudol na tú podstatnú vec, lebo hoci sa dozvedel o kroku dva, nepovedal som mu o kroku jedna: chceš sa s ňou kamarátiť, tak choď, máš na to získať novú kamarátku, neboj sa. Nakoniec posmelený už to nejako dopadlo a tanec sa odtancoval, akurát každý na inom konci. Ale uvedomil som si jedno: keď som o tom hovoril starším, rozumej 50 plus, že mal môj syn "crush" na dievča, povedali, že jasné, to je prirodzené, nemal tam iných rovesníkov, chcel sa kamarátiť. Keď som to povedal tak cirka dvadsiatnikom, tak som zostal zmrazený, pretože to bolo brané ako predohra... v ôsmych rokoch? A prečo nemôže ísť naozaj len o kamarátstvo? O rozhovor? O vzájomné obohatenie sa? Ževraj to je len fáma. A tak sme sa prekopali k tomu, že chlapci, muži nedokážu poznať hodnotu ženy, lebo ani seba nedefinujú ako mužov. Dokonca ani ako nastávajúcich mužov a jedného dňa potenciálnych otcov.

A tak je namieste otázka, ktorú sa ma spýtal môj syn a to sa dá v každom veku. Čo mám robiť? Je to základná morálna otázka. Rob dobro a zlu sa vyhni. Príde milión ďalších otázok, že čo je dobré a čo zlé, čo je subjektívne a čo objektívne. V podstate je to jedno, koľko otázok príde. Podstatné je to, či máme vedľa seba toho, kto nám na ne pomôže odpovedať. Ďakujem Bohu, že na veľa otázok synovi odpoviem, lebo žijem, ale som vďačný aj za to, že sa vo veľa odpovediach pomýlim, lebo neviem všetko. No viem, že mu chcem dať to najlepšie, čo vo mne je, aj s mojimi chybami, ktoré on nemusí napodobniť ani získať. Máme preddispozíciu na to byť dobrí, nie opakovať chyby alebo robiť väčšie. Takýto fatalizmus nie je súčasťou mojej viery. Aby som odhaľoval dobro v sebe, potrebujem denne "jesť Božie Slovo" a "dýchať" Jeho prítomnosť. Inak nemám čo dať, lebo nečerpám a neučím sa tomučo je postatné a nemenné. Neviem, či dá zmieriť s faktom, že nie všetko ide podľa našich predstáv, snov a túžob.  Ale pokúsiť sa spraviť denne aspoň niečo drobné a dobré, je určite dobrý štart. A to preto, lebo sa učím sebakritike, lebo na konci dňa, keď si spytujem svedomie. Môžem večer poďakovať za to, čo dobré som spravil a odprosiť za to, kde som pchal svoj nos a ego namiesto spojených rúk pokory. 

Ak teda chceme odpovedať na to, v akom svete žijú nové deti, tak žijú vo svete, ktorý síce je plný čiatočných právd a ešte viac zmätku, no má ešte nádej. Ešte dokáže tvoriť. Len potrebujeme pevné piliere, ktoré nám neupchajú ústa a nechajú nás byť živým pohybom pre tento svet. Pre mňa toto znamená byť kresťanom vo svete. Byť pevný, radostný a veriť v niečo, čo je nemnenné a stále, čo neprináša zmätok. Ak naše deti budú mať tiež pevné základy, čoho sa máme báť, čoho strachovať.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo