Nedávaj si to za vinu

"Už ďalej to nejde. Nemôžem. Končím." Toto bola posledná kvapka. Nemám na výber a podobne. 

Všetko sa už odohralo, každá z tých viet. Žiadne svetlo na konci tunela, len za tunelom ďalší tunel. Páčilo sa mi vyjadrenie jedného rokerského speváka, ktorý po neúspešných pokusoch zbaviť sa alkoholizmu, odišiel do Ameriky a vrátil sa s tým, že našiel v sebe silu pomáhať. Prečo tam uspel a tu nie? V čom je iný svet naozaj iný? Nepoznajú ťa? Máš viac anonymity, pretože je tam toľko ľudí, že jednoducho nemôže poznať každý každého? Podstatný rozdiel je v hľadaní slobody. Ak je sloboda preukázateľná miera, že viem na seba zobrať zodpovednosť za svoje činy a ešte k tomu neobmedzujem druhého, tak potom je aj kvantitatívne merateľná. Tebe som neublížil, potvrdzuješ? Ak áno, píšem si plusový bod za slobodu. Ak nie, tak mínusový. Ak je ďalej sloboda taká, aké je zlaté pravidlo morálky, že treba robiť druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe, dnešný svet to prekrúca inak: rob to, čo sa ti chce a čo sa ti nechce, nemusíš urobiť. Nejako sa z toho vyníma rozhodovanie v dobre, lebo môžem chcieť aj zlú vec, ktorá síce pre mňa je osožná, ale druhým ublíži. A tak je sloboda pretkaná svojvôľou. Čiže moja pravda je tá najpravdivejšia a som spravodlivejší ako spravodlivosť. Nikomu sa nechce babrať s nejakými objektívnymi pohľadmi. Tie sú skryté len do vznešených slov o nestrannosti. Žeby tým mizol rešpekt a úcta jeden voči druhému? Možno príliš veľa tém sa pridáva k téme slobody. 

Ideál by bol, keby je sloboda braná v tom merítku, že ohľaduplne povieš, čo chceš, hlavne pravdu a napriek tomu, že si povedal svoj názor, nebudeš cítiť odsúdenie. Lebo potom človek len hrá, manipuluje s okolnosťami tak, aby si nastavil nejaké "dobré" veci pre seba a potom, zo zostatku sa môže dať a darovať aj ďalej. 

Čo s tým? Nedávaj si za vinu zlé veci, ktoré sa ti v živote stanú. Môžeš za niečo, ale nie za všetko. Keď máš v sebe silu spytovať si svedomie, čiže pýtať sa, či robíš dobre alebo zle, máš aspoň nejaké zrkadlo, kde na konci dňa vždy uvidíš svoju pravú tvár. Daj si ľahké zásady, aby si sa stal človekom, ktorý bude šťastný a bude robiť šťastné aj svoje okolie:

Zásada č.1.: nevzdám sa. Nikdy. Vzdať sa je to jediné, čo by som na konci života ľutoval.

Zásada č.2.: rešpetujem a som rešpektovaný. Môj život má byť svedctvom o dobre, nie nehanenbým predstŕčaním niečoho, čo sa hrá na pravdu, ale ňou nie je.

Zásada č.3.: neklam. Ani seba, ani druhých. Máš mať svoje korene v Bohu, ktorý je úplnou pravdou. Uč sa od neho.

Zásada č.4.: prijímaj rozumné výzvy. Opiť sa viac ako kamoš nie je rozumná výzva, ale ísť si zabehať po ťažkom dni... túto výzvu zober.

Zásada č.5.: dar treba prijať. Neboj sa byť obdarovaný z lásky alebo láskou. Neboj sa taký dar aj dať.

Ľahké či ťažké zásady? Neviem, ale nejaké musíš mať, ako inak naučíš svet morálnosti a svedomiu? Prajem ti veľa šťastia.