Prezident Macron by mal radšej zostať ticho

Prezident Macron by mal radšej zostať ticho

Francúzski prezidenti si zvykli poučovať strednú Európu. Nie je na to dôvod.

Novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nechal počuť, že Európska únia nie je supermarket, že si v nej nemožno vyberať len niečo a iné odmietať.

Mal na mysli najmä odmietanie Vyšegrádskych krajín prijímať migrantov podľa rozhodnutia z Bruselu, ale aj niektoré sociálne otázky,  napr. ak lacní poľskí montéri (viď referendum z roku 2010 vo Francúzsku)  berú prácu drahším francúzskym montérom.

Dňa 23. 6. 2017  sa uskutočnilo v Bruseli stretnutie predsedov vlád Vyšehradských krajín s Macronom. Podľa toho, čo bolo uverejnené v novinách, vyšehradskí premiéri síce oponovali Macronovi, ale dosť rozpačito. Nepoužili však hlavný argument proti každému francúzskemu prezidentovi od roku 2011 až doteraz. Spor medzi vyšehradskými krajinami a EÚ, presnejšie Bruselom, vyhrotila najmä naša nechuť prijímať migrantov z Afriky a Blízkeho východu podľa kvót predpísaných  z Bruselu. A najmä v tejto otázke by mal byť francúzsky prezident ticho.

Pretože Francúzsko sa samo pričinilo svojou nezmyselnou a nezákonnou politikou, že počet migrantov najmä cez Líbyu závratne vzrástol.

V roku 2011 v rámci arabskej jari vypukla v Líbyi občianska vojna. Povstalci proti Muamarovi Kaddáfímu mali na svojej strane liberálne médiá v Európe a v Amerike, ale na domácej pôde sa proti Kaddáfímu veľmi presadiť nevedeli.

Kaddáfí nebol žiadny anjel. Dostal sa k moci a najmä v prvých rokoch vykonávania moci nechal vraždiť všetkých svojich odporcov. Nie je úlohou tohto blogu riešiť etické otázky Kaddáfího vlády v Líbyi. Skutočnosťou však je, že najmenej v poslednom desaťročí jeho vlády Líbya patrila medzi usporiadanejšie africké krajiny. Z príjmov z ropy Kaddáfí budoval v krajine nielen svoj majetok, ale aj zdravotníctvo a školstvo. Infraštruktúra Líbye mala podľa niektorých pozorovateľov európske parametre. Čoho podstatným dôsledkom bolo, že migranti cez Líbyu do Európy neprichádzali.

Kaddáfí si ale náklonnosť liberálnych médií, ani Západu nezískal. Napokon, sám o ňu ani veľmi nestál, stačil mu rešpekt.

Vo Francúzsku vládol v rokoch 2007 – 2012  prezident Nikolas Sarkozy, ktorý mal priazeň liberálnych médií na svojej strane a chcel si ju udržať. Objavovali sa síce v médiách správy, že na volebnú kampaň mu prispel finančne aj Muamar Kaddáfí, ale presvedčivé dôkazy sa neobjavili.

Po vypuknutí občianskej vojny v Líbyi v roku 2011 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu o bezletovej zóne nad Líbyou. Nikolas Sarkozy sa  ochotne prihlásil k zabezpečeniu bezletovej zóny, ale pri tom nezostal a francúzske lietadlá aktívne zasiahli do pozemných bojov na strane vzbúrencov proti Kaddáfímu,.

Treba dodať, že vzbúrenci dovtedy na zemi boje prehrávali. Nikolas Sarkozy sa dokonca chválil, že francúzske letectvo zasahuje do pozemných bojov v Líbyi. Muamara Kaddáfího zabili a Líbya prestala existovať ako ucelený štát. Doteraz bojujú o moc asi štyri zoskupenia. Školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra v krajine upadajú až zanikajú, Líbyjčania zomierajú viac než za Kaddáfího. No a z hľadiska Európy, Líbya prestala byť hrádzou pre útek afrických migrantov do Európy. Od roku 2013 sa v gumených člnoch preplavujú do Európy desaťtisíce migrantov. Podľa najnovších správ, v minulom roku prišlo do Európy cez Líbyu 181 000 migrantov a rovnaký počet možno očakávať v tomto roku.

Poďme naspäť ku Macronovi. Žiadny francúzsky prezident až doteraz sa neospravedlnil Európe, že jeho krajina spoluzavinila masový prílev migrantov na náš kontinent. Macron v tomto mesiaci (jún 2017) povedal do médií, že francúzsku politiku v Líbyi z roku 2011 považuje za chybnú.

Šesť rokov trvalo Francúzku kým priznalo aspoň tento základ. Žiadne ospravedlnenie, žiadny plán ako sa Francúzsko bude zúčastňovať na odstránení následkov vlastnej zlej politiky, ak odhliadneme, že prijme povinnú kvótu migrantov, na ktorej určení sa bude samo zúčastňovať. Kým Francúzsko nepredloží  plán na riešenie otázky migrantov cez Líbyu, v ktorom zohľadní aj svoje vlastné zavinenie na ich strastiplnej ceste, ostatná Európa, najmä Stredná Európa, nemá o čom rokovať.

Je tu ešte ďalšia otázka. EÚ  pod diktátom Spojených štátov prijala ekonomické sankcie proti Sýrii. Sýria, ktorá je vo vojne s terorizmom, trpí ešte aj ekonomickými sankciami EÚ. Prečo by sme mali následky zlej politiky EÚ, na ktorej má Francúzsko leví podiel, znášať aj my v strednej Európe? Táto politika má za cieľ zvrhnúť sýrskeho legitímneho prezidenta Bašara Asada. Ale keby v Sýrii padol Asad, Sýria bude nasledovať osud Líbye a Iraku – rozpadne sa ako tieto štáty. V krajine začnú bojovať proti sebe jedno zoskupenie proti druhému a obete sa budú rátať do státisícov. Naposledy to povedal v Bratislave sýrsky gréckokatolícky arcibiskup Mons. Jean-Abdo Arbach.  Niektorým pánom v Bruseli a vo Washingtone by to asi vyhovovalo.

Parížu sa akosi ťažko zvyká, že ľudia okolo Visly, Vltavy a Dunaja majú niekedy rozumnejšie názory než ľudia okolo Seiny.

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo