Blog 26. jún 2017

Našťastie

Juraj Krošlák
Juraj Krošlák
alebo o tom ako sa dopúšťame prosieb o odpustenie
alebo o tom ako sa dopúšťame prosieb o odpustenie
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Juraj Krošlák

Našťastie

Možno nič nové pod slnkom, ale v poslednej dobe si uvedomujem stále viac, že našťastie má Boh svojim spôsobom amnéziu na naše previnenia. Robí to, čo my nechceme spraviť ani za svet a to, že keď nám je odpustené vo sviatosti zmierenia, tak začíname znova, novonarodení, novooživení, nada, null, od piky.

Ale napriek tomu sa dostanem do situácie, kde po páde znova príde túžba nazrieť do milosrdnej pokladnice, z ktorej opäť potrebujem načerpať a zažiť silu odpustenia.

A čo spraví Boh? On si "nepamätá" predošlé pády, lebo mi ich odpustil a je pripravený mi odpustiť aj tie "nové." U mňa sa však opakujú a donekonečna hovorím, ako mi to je ľúto, ako sa chcem napraviť.

No nie vždy je víťazstvo na mojej strane. U Boha áno, lebo ho prosím o odpustenie, ale ako je to voči mne samému? Kedy sa stanem natoľko zrelým, že už nebude potrebné sa rúcať, ale len pevne budovať a stavať na skale na základe milosti, ktorú mi dáva? Možno práve vtedy, ak pochopím, že moje otázky a vyznania sú položené nesprávne. A zmením tú povestnú otázku z každého pracovného manuálu "ako na to", na otázku, "čo vlastne chcem"?

Chcem stálu zmenu, zmenu k lepšiemu, aby som sa bližšie podobal odkazu Stvoriteľa. Ale tak reálne, nie v zmätku, nie v oblačných slovách, ale tu v tomto svete, ktorý je odrazom Božej dokonalosti. A tak sa chcem pýtať Boha na to, čo chcem a nech teda spraví to tak, ako potrebujem ... ale podľa Jeho vôle...

Žeby ďalšia komplikácia nechať to na Neho?

Na to treba hľadať odpoveď v správne položenej otázke.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0