Pôst po novom

Je piatok 20. februára. Pôst už nie je o tom, či si dáš mäso. Pôst je o tom, či si dnes nedáš mozog do mixéra.

Moderný človek totiž nehreší klobásou. Moderný človek hreší obsahom. Zje olympiádu. Zapije to televíznou reláciou. A na dezert si dá nekonečný scroll. Potom sa čuduje, že sa cíti prázdny. Ako by sa dalo cítiť po diéte z polystyrénu?

Olympiáda je chrám, kde sa chodí uctievať výkony… aby si nemusel riešiť vlastnú neschopnosť vstať z gauča. Je to svätá omša pre ľudí, ktorí chcú cítiť triumf, ale alergicky reagujú na disciplínu. Tvoj život horí, ale ty riešiš, či to „naši“ dajú v predĺžení. Gratulujem. Získal si emóciu. Stratil si deň.

Televízne relácie? To je mentálny fastfood. Všetko je tam rovnako: rovnaké tváre, rovnaký smiech, rovnaké „šokujúce“ odhalenia, ktoré odhalia presne nič. Ideálny produkt pre spoločnosť, ktorá sa bojí ticha viac než bankrotu. Sledovať to je ako lízať stenu: zaberá to čas a výsledok je iba hanba.

A sociálne siete… to je digitálny cintorín pozornosti. 
Vstúpiš s tým, že „len na chvíľu“. Odchádzaš o hodinu neskôr ako zbitý pes, ktorý práve sledoval cudzie životy v HD kvalite. Ľudia tam neukazujú život, ale jeho starostlivo vybraný výber. Predávajú ti verziu seba, ktorá existuje iba pri správnom uhle, filtri a svetle. Ty si zatiaľ v pyžame. A zrazu máš pocit, že si osobná katastrofa. Nie preto, že si. Ale preto, že si si pustil reklamu na cudziu dokonalosť priamo do nervovej sústavy.

Scroll je ruženec 21. storočia. Opakuješ ten istý pohyb a čakáš spásu v ďalšom poste. Spása nepríde. Príde len ďalší „hot take“, ďalšie „must see“, ďalšie „neuveríš, kým nevidíš“. A ty to uvidíš. A potom uvidíš ešte viac. A nakoniec neuvidíš nič – ani seba.

Takže pôst pre pokročilých na piatok 20. februára: nie „bez mäsa“.
Ale bez kŕmenia prázdnoty.

Vypni olympiádu. Vypni telku. Odlož mobil z ruky aspoň na chvíľu. A potom urob to, čo je dnes najväčšia spiritualita: zostaň sám so sebou bez anestézie.

Bude to nepríjemné.
Presne preto je to liečivé.