Kardinál Zen: ostrá kritika pápeža Františka

 

Začiatkom januára na konzistóriu kardinálov v Ríme vystúpil 93-ročný kardinál Joseph Zen. Hovoril priamo, nič nezmierňoval, pretože zjavne mlčať považoval za nesprávne. Jeho prejav trval tri minúty, no stačilo to, aby jeho interné vystúpenie zarezonovalo globálne. 

Deň predtým bol kardinál Zen na súkromnej audiencii u pápeža Leva XIV., takže jeho slová neboli náhoda ani impulz, mali inštitucionálnu váhu a viditeľne aj súhlas pápeža. 

Kardinál Zen ostro kritizoval synodálny proces za pontifikátu Františka. Povedal, že synoda o synodalite nefungovala ako otvorený proces počúvania, ale ako uzavretý systém s vopred určenými závermi. Tento proces neobnovil kolegialitu, neposilnil Cirkev, ponížil dôstojnosť biskupov a presunul zodpovednosť za rozhodnutia mimo nich.

Kritizoval aj jazyk procesu, najmä neustále vzývanie Ducha Svätého pri rozhodnutiach, ktoré boli vopred dané, pretože to podľa neho mení Ducha Svätého na nástroj legitimizácie rozhodnutí v rozpore s Tradíciou Cirkvi a kladie zásadnú otázku, či môže Duch Svätý odporovať tomu, čo sám inšpiroval. Kardinál upozornil, že pojem „prekvapenia Ducha Svätého“ nemožno používať ako zámienku na zmeny, ktoré popierajú Tradíciu. 

Záverečný dokument synody podľa pápeža Františka patrí do magistéria, má autoritu, ale zároveň nie je striktne normatívny, nikoho nezaväzuje a jeho aplikácia závisí od interpretácie a miestnych úprav. To vytvára chaos, pretože každá diecéza a každá biskupská konferencia ho chápe inak a namiesto jednoty vzniká rozklad. Kardinál Zen sa pýtal, kto bude rozhodovať, keď sa interpretácie rozchádzajú – ústredné úrady alebo biskupi, ktorí poznajú realitu svojich farností – a poukazoval na riziko fragmentácie podobné skúsenosti anglikanizmu, kde pluralita interpretácií viedla k rozdeleniu. 

Najtvrdšie slová padli na konci, keď kardinál povedal, že slovo synoda stratilo pôvodný význam. Synoda biskupov Pavla VI. v praxi prestala existovať, zostal názov, obsah zmizol. Otázka, ktorú kardinál Zen kladie, je jednoduchá: "Ak synoda už nie je tým, čím mala byť, čo dnes vlastne nazývame synodalitou?"

A ďalej - "Železná manipulácia procesom predstavuje urážku dôstojnosti biskupov a neustále odvolávanie sa na Ducha Svätého je smiešne a takmer rúhavé."  

Celý prejav kardinála Josepha Zena predstavoval jednu z najostrejších a najpriamejších kritík pontifikátu pápeža Františka, aké kedy v múroch Vatikánu zazneli.  

 

Jeho prejav nie je nostalgická kritika ani sťažovanie sa, je to jasné a tvrdé varovanie pred procesom, ktorý obchádza biskupov, relativizuje Tradíciu a rozkladá zodpovednosť, pretože ak sa neurčitosť stane normou a pluralita interpretácií pravidlom, to, čo sa dnes nazýva „spoločnou cestou“, sa môže ukázať ako cesta, z ktorej niet návratu.