Spoluvykupiteľka právom

^{Foto: bizar-van-jan, Pexels}

Úvod: Kontroverzia a podstata titulu

Katolícka mariológia čelí bezprecedentnej dileme, ktorú jasne vystihuje nedávny dokument Dikastéria pre náuku viery (DDF). Dňa 4. novembra 2025 vydalo DDF doktrinálnu nótu „Mater Populi Fidelis“ („Matka verného ľudu“), v ktorej výslovne neodporúča používanie titulov „Spoluvykupiteľka“ a „Sprostredkovateľka všetkých milostí“.

Úmysel Ríma je pastoračný a ekumenický: odstrániť termíny, ktoré by mohli „zatieniť Kristovo prvenstvo“ a vytvoriť prekážky v dialógu. Mnohí však v tejto opatrnosti vidia nebezpečný ústup. Titul „Spoluvykupiteľka“ (Co-Redemptrix) pre Pannu Máriu je v katolíckej cirkvi už dlho predmetom intenzívnej diskusie. Kritici sa obávajú, že by mohol zatieniť Kristovu jedinečnú úlohu ako jediného Vykupiteľa. Zástancovia naopak trvajú na tom, že ide o presné a dôstojné vyjadrenie Máriinej výnimočnej a neporovnateľnej spolupráce na spásnom diele.

Táto obrana sa zameriava na to, že titul Spoluvykupiteľka nevyjadruje rovnosť, ale skôr jedinečnú, podriadenú a nevyhnutnú spoluprácu Matky Vykupiteľa pri získavaní spásy pre ľudstvo (na Kalvárii).

I. Biblické a patristické základy

Hoci sa titul „Spoluvykupiteľka“ v Písme explicitne nevyskytuje, jeho podstata je hlboko zakorenená v biblickom a ranokresťanskom učení.

A. Biblický kontext: Od Evy k Márii

Protoevanjelium (Gen 3, 15): Prvé prisľúbenie spásy hovorí o žene a jej potomstve, ktoré rozdrví hlavu hadovi. Toto naznačuje aktívnu účasť Matky na porážke zla.

Lukášovo evanjelium (Lk 1, 38): Máriino „Fiat“ (Nech sa mi stane...) pri Zvestovaní je nevyhnutnou ľudskou súčinnosťou s Vtelením. Bez tohto slobodného súhlasu by Kristovo dielo vykúpenia nemohlo začať.

Kalvária (Jn 19, 25-27): Máriina prítomnosť pod krížom, kde stála a trpela so svojím Synom, nie je len pasívnym svedectvom. Toto utrpenie je považované za súčasť vykupiteľského aktu, v ktorom ako Matka obetovala svojho Syna a podstúpila hlbokú bolesť, ktorú Simeonovo proroctvo (Lk 2, 34-35) nazvalo prebodnutím jej duše mečom.

B. Patristické svedectvo: Nová Eva

Cirkevní otcovia, hoci termín Spoluvykupiteľka nepoužívali, položili teologický základ pre túto rolu prostredníctvom paralely Eva-Mária:

Sv. Irenej Lyonský (2. storočie): Učil, že Mária svojou poslušnosťou „rozuzlila uzol Evinej neposlušnosti“. Nazýva Ju „príčinou spásy“ pre seba a pre celý ľudský rod.

Sv. Efrém Sýrsky (4. storočie): Zhrnul kontrast: „Cez Evu prišla smrť; cez Máriu, život.“

II. Teologické rozlíšenie: Co- znamená spoluprácu, nie rovnosť

Kľúčom k pochopeniu titulu Spoluvykupiteľka je správne pochopenie predpony „co-“ (z lat. cum, čo znamená s alebo spolu).

Kristus je jediný Vykupiteľ (Zdroj): Ježiš Kristus je jediná zdrojová a záslužná príčina vykúpenia (Redemptor). Jeho obeta je dostatočná, jedinečná a neopakovateľná.

Mária je spolupracovníčka (Nástroj): Mária je podriadená a nástrojová príčina (Co-Redemptrix). Jej spolupráca je možná len vďaka milosti a zásluhám jej Syna, a je mu úplne podriadená.

Mária bola, na rozdiel od nás, vykúpená vopred a prednostne (Nepoškvrnené Počatie), aby mohla byť dokonalým a slobodným nástrojom Vykupiteľa. Bola prvá a najväčšia príjemkyňa milosti, aby mohla spolupracovať na jej získavaní pre iných.

Teológovia rozlišujú Máriinu účasť na dvoch rovinách Vykúpenia:

Objektívne vykúpenie (získanie spásy): Jej jedinečné utrpenie s Kristom na Kalvárii. Toto je jej titul Spoluvykupiteľky.

Subjektívne vykúpenie (aplikácia spásy): Jej nepretržitý príhovor a materské sprostredkovanie milostí (odtiaľ titul Sprostredkovateľka všetkých milostí).

III. Svedectvo Magistéria: Od pápežov ku Koncilu

Hoci Cirkev zatiaľ nepristúpila k dogmatickému vyhláseniu, táto náuka bola po stáročia súčasťou Učiteľského úradu a zbožnosti:

Pápežské uznanie: Viacerí pápeži použili titul Spoluvykupiteľka alebo jeho podstatu vo svojich oficiálnych dokumentoch (encyklikách a apoštolských listoch), napr.:

Pápež Lev XIII. (v Iucunda Semper, 1894)

Sv. Pius X. (v Ad Diem Illum, 1904)

Pápež Pius XI. (v rádiovom posolstve, 1933)

Sv. Ján Pavol II. vo svojich prejavoch opakovane hovoril o Máriinom „jedinečnom podiele na Spasiteľovom diele“ a explicitne ju nazýval Spoluvykupiteľkou.

Druhý vatikánsky koncil: Koncil sa zámerne vyhol používaniu sporného termínu Spoluvykupiteľka z pastoračných a ekumenických dôvodov, ale potvrdil podstatu náuky:

„Počala, porodila a živila Krista, predstavila ho Otcovi v chráme, zdieľala utrpenie svojho Syna, keď zomieral na kríži. Takto, celkom jedinečným spôsobom, spolupracovala svojou poslušnosťou, vierou, nádejou a horiacou láskou na diele Spasiteľa pri obnove nadprirodzeného života duší.“ (Lumen Gentium, 61)

Koncil potvrdil jedinečnú spoluúčasť a spoluutrpenie, čím uznal teologickú realitu, ktorú titul Spoluvykupiteľka vyjadruje.

IV. Spoluvykupiteľské utrpenie: Matka pod krížom

Pod krížom sa Máriino utrpenie stalo vrcholom jej spoluvykupiteľského diela. Jej utrpenie nebolo len osobným zármutkom, ale morálnou a duchovnou obetou, ktorá bola jedinečným spôsobom zjednotená s Kristovou vykupiteľskou obetou.

Mária súhlasila so Synovou obetou a spoluobetovala ho.

Jej utrpenie bolo zaslúžené de congruo (z náležitosti/vhodnosti) pre nás, zatiaľ čo Kristovo bolo zaslúžené de condigno (z práva/hodnosti). Tieto dva typy zásluhy sa navzájom dopĺňajú, pričom Máriina zásluha je úplne odvodená a závislá od Kristovej.

Záver:

Krása ľudskej spolupráce

Titul Spoluvykupiteľka nám pomáha hlbšie pochopiť tajomstvo spásy tým, že:

Osvetľuje Christológiu: Potvrdzuje, že Boh chcel do najväčšieho diela vykúpenia začleniť slobodnú a dokonalú ľudskú spoluprácu v osobe Márie.

Oceňuje učeníctvo: Mária nám ukazuje absolútnu dokonalosť viery a poslušnosti, ktorá viedla k jej neporovnateľnej úlohe.

Povzbudzuje k spolupodieľaniu: Jej príklad povzbudzuje všetkých kresťanov, aby vo svojom vlastnom živote „doplnili, čo chýba Kristovmu utrpeniu“ (Kol 1,24) – k účasti na aplikácii spásy.

Titul Spoluvykupiteľka teda nie je výzvou na preceňovanie Márie, ale naopak, na správne pochopenie a ocenenie jej jedinečného miesta v Božom pláne, ako prvej a najväčšej spolupracovníčky na diele, ktoré uskutočnil náš jediný Pán a Vykupiteľ, Ježiš Kristus.

Teologická jasnosť v ére ekumenizmu

Diskusia o tituloch Spoluvykupiteľka a Sprostredkovateľka všetkých milostí dnes naberá na intenzite, pretože sa stretávajú teologická pravda, pastoračná opatrnosť a ekumenická citlivosť. Tieto tituly majú pevné biblické, patristické a magistériálne základy a vyjadrujú objektívnu účasť Márie na diele spásy.

Ustupovanie od jasne formulovaných právd nie je pravým ekumenizmom.

Všeobecne prezentovaný ekumenický dialóg predpokladá systematické vzájomné spoznávanie teologického obsahu jednotlivých konfesií, z toho však logicky vyplýva nutnosť, aby každá strana prezentovala svoju vieru v plnej teologickej zrelosti. Ak katolícka cirkev zjednoduší alebo opustí presné tituly Panny Márie, iní kresťania spoznajú len ich minimalistickú verziu, nie celú hĺbku katolíckeho dedičstva.

Pre vnútornú harmóniu je potrebná jasnosť

Úlohou teológov a Učiteľského úradu Cirkvi je chrániť presnosť, nie vynechávať presné výrazy zo strachu, že sú zložité. Ak je titul Spoluvykupiteľka nejasný, riešením nie je jeho odstránenie, ale prehĺbenie katechézy o Kristovom prvenstve.

Titul s právom: Obhajoba celistvosti

Spoluvykupiteľka nie je dekoratívny názov, ale logický záver, ktorý uznáva, že:

Vtelenie a vykúpenie sú neoddeliteľné.

Mária aktívne spolupracovala na diele milosti svojím súhlasom a utrpením pod krížom.

Opustenie presných titulov ohrozuje dôraz na to, že Boh integruje celé stvorenie – vrátane Márie – do spásneho diela. Presným pomenovaním Márie potvrdzujeme Kristovo jedinečné prvenstvo a oslavujeme milosť, ktorou povýšil človeka pre spoluprácu v diele spásy.

Katolícka viera musí zostať verná svojej teologickej plnosti. Iba pevne stojac na svojich pilieroch môžeme viesť úprimný a plodný dialóg. Vzdávanie sa pravdy nevedie k jednote, ale k ochudobneniu a de facto k čoraz hlbšiemu rozdeleniu Cirkvi.