Kam kráčaš, človeče?

Nechápem prečo počúvame niektorých politikov, ktorí nám nanucujú ich názory a nie technikov a ekonómov, ktorí svojej oblasti rozumejú. Máme sa cítiť všetci vinní za nedostatočný ekologický cit pre prírodu a pritom si likvidujeme priemysel a tým prácu pre nás samých? Budúcnosť nám sama ukáže, ktorým smerom sme mali ísť, čo potrebujeme pre pokojný život.
Ľudia hľadajú spôsoby ako využiť voľný čas po práci, či po škole.
Mladi v čiernom oblečení sa len túlajú po uliciach, hulákajú akoby boli pánmi ulice a nikto ich nezahriakne, aby sa na ňom nevyvŕšili. Vlastní rodičia nemajú o tieto deti záujem, preto oni takto hlasno kričia: „Všimnite si nás!“
Za dobrú alternatívu pre mnohých  rodičov, ktorí chcú dobre vyplniť čas svojich detí po škole pokladám skauting. Ten učí deti úcte k druhým ľuďom, ochrane prírody, ale aj k ovládaniu vlastnej vôle.  Nie je to ani finančne náročná záľuba. Skautom je človek už po celý život, stále patrí do ich spoločenstva, aj keď má o veľa rokov viac ako ostatní mladí.  Samozrejme, ak má dieťa hudobný  talent alebo dar pekne maľovať, treba ich rozvíjať. Športovo nadané deti potrebujú pohyb. Žiaľ vnímam, že pri futbale a hokeji sa deti nenaučia len rýchlosti, ale aj prílišnej tvrdosti. 
Ovplyvňuje nás aj meniace sa zákonodarstvo. Chcel som si kúpiť sluchátka do mobilu za pár eur. Na moje prekvapenie boli tak pripevnené, že ich mohol zobrať z regála len obchodník. Iba takým spôsobom sa dalo zabrániť ich možnej krádeži. Krádež vecí do hodnoty 700 eur je od 1. augusta 2024 podľa novely Trestného zákona iba priestupkom. Toto spôsobilo, že mnohí si so stále väčšou drzosťou privlastňujú to, čo im nepatrí. Ak si ľudia na to zvyknú, budú to stále robiť, hoc aj iným spôsobom. 
Postupne, nebadane sa celá naša spoločnosť mení.
Dostali sme sa do stavu, keď veľká časť generácie verí, že zodpovednosť je útlak, že záväzky sú obmedzenia a že plnenie povinností je staromódne. Rozdiel medzi čestným človekom a you tuberom je jednoduchý. Cnostný človek koná dobro, aj keď ho nikto nevidí, you tuber koná dobro iba vtedy, keď si je istý, že sa všetci pozerajú.
Spoločnosť stráca schopnosť rozlišovať medzi pravdou a lžou, medzi autentickým a vymysleným. Imidž je veľa krát dôležitejší než realita.
Premieňame neresti na cnosti tým, že ich jednoducho premenujeme. Človek, ktorý opakovane podvádza svojho manželského partnera, už nie je vnímaný ako niekto, kto má problémy so záväzkami. Je to niekto, kto sa nenechá obmedzovať spoločenskými konvenciami. Otec, ktorý opustí svoje deti, nie je nezodpovedný, on uprednostňuje svoje duševné zdravie. Táto zvrátená logika umožňuje ľuďom zachovať si všetky svoje chyby a napriek tomu sa cítia morálne nadradení. Zlo sa málokedy prejavuje ako zlo. Takmer vždy sa maskuje ako dobro, ako spravodlivosť, ako oslobodenie. 
Všetci robíme chyby. To je v poriadku, to sa každému občas stane. Smutné je však, že málokto si to prizná. Dospelí rodičia by si mali vedieť priznať chyby pred svojimi deťmi. Keby mali v sebe túto pokoru, ich deti by si toľko neničili vlastné životy a žili by sme v väčšom pokoji. Nebolo by toľko rozvedených rodín, rozbitých vzťahov a prázdno v duši človeka...
Budúcnosť každej spoločnosti závisí od toho, koľko jednotlivcov si zachová schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, cítiť hanbu, keď prekročia dôležité hranice a cítiť skutočnú hrdosť, keď konajú čestne, aj keď ich nikto za to nepochváli.

Foto: František Bašo