Tretie pohlavie neexistuje

Novela Ústavy SR, ktorá je zakotvením toho, že SR uznáva len dve biologické pohlavia, nikomu neubližuje. Poďme na to ale odborne:

V ľudskej ríši existujú len dve pohlavia. Tento fakt možno nájsť v staršej i modernejšej odbornej literatúre. Sú to muž a žena. Stávame sa príslušníkom jednej z týchto kategórii už pri splynutí mužskej a ženskej pohlavnej bunky.

Život však môže priniesť aj rôzne problémy, choroby, diagnózy, zranenia. Medzi ne môže patriť aj veľmi zriedkavá, ale dnes asi najviac diskutovaná diagnóza intersexualita. Ide o urologickú diagnózu.

Fakty o pohlaví

Geneticky je pohlavie determinované okamihom oplodnenia v závislosti od toho, či je v oplodňujúcej spermii prítomný Y-chromozóm alebo X,¹ pohlavie je teda určené momentom počatia.

Existujú 2 biologické pohlavia: akákoľvek bunka ľudského tela nesie len DNA muža alebo ženy (vrátane kúsku kosti, vlasov, nechtov, atď.). Pohlavie je biologicky vymedzená nemenná charakteristika – sme muž alebo žena. V momente splodenia je geneticky dané pohlavie – buď mužské alebo ženské.² Pri počatí získame od každého rodiča 23 chromozómov, ktoré obsahujú gény, pričom jeden chromozóm je pohlavný. Rodíme sa ako muži a ženy.

Existujú aj genetické chromozomálne poruchy, ale vždy ide o pohlavie mužské alebo ženské (Turnerov syndróm - 44 autozómov, ale len jeden X-chromozóm - v 23. páre chýba druhý chromozóm, diagnóza sa označuje X0, vyskytuje sa u žien; Klinelfelterov syndróm - trizomia 47 XXY - vyskytuje sa u mužov)³ taktiež sa môže vyskytnúť veľmi zriedkavá urologická diagnóza – intersex (intersexualita), ktorá sa definuje ako nesúhlas medzi genetickým (chromozomálnym) a gonadálnym (vzťahujúci sa na pohlavné žľazy) pohlavím a fenotypom jedinca, nazývaná tiež hermafroditizmus. Lieči sa hormonálne a chirurgicky (v závislosti od typu a stupňa postihnutia).⁴ Nejde však o tretie pohlavie – každému človeku s touto diagnózou je poskytovaná lekárska pomoc, ktorá smeruje k náprave poruchy a stotožneniu s mužským alebo ženským pohlavím.

Príčinou intersexu môže byť vplyv chromozomálnych anomálií, primárne endokrýnne poruchy alebo zlyhanie citlivosti cieľového tkaniva na hormonálnu stimuláciu.

Transsexualizmus

Existuje taktiež psychická porucha – transsexualizmus, ktorá je považovaná za poruchu pohlavnej identity, pričom jeho základným prejavom je nespokojnosť s vlastným anatomickým pohlavím (diagnóza F 64.0); výskyt: 1:30 000 až 1:400 000⁵.

V r. 2013 došlo k premenovaniu poruchy rodovej identity na rodovú dysfóriu (gender dysphoria)⁶. Zmena názvu v sebe zahŕňa aj zmenu filozofie prístupu k transrodovej identite. Tým, že sa vypustilo slovko porucha (disorder), mohla sa širšie pootvoriť brána destigmatizácie jedincov s transrodovou identitou. Názov zdôrazňuje – namiesto problémov s identitou – stresujúcu skúsenosť (dysphoria).⁷

Pohlavie vs. rod

Každý človek sa vďaka biologickej determinácii a vzorom vo svojom pohlaví identifikuje so svojim pohlavím a životným poslaním, svojou životnou rolou. Každý človek má svoju pohlavnú identitu, ktorá vychádza z jeho pohlavia – maskulínneho alebo feminínneho. Dnes sa však stretávame s novým trendom – polemikou o novom termíne – o rode či dokonca o rodovej identite. Rod v niektorých jazykoch (napr. v nemčine) označujú ako sociálne pohlavie. Tento nový trend – diskusia o dvoch pohlaviach – biologickom a sociálnom – navodzuje dojem, že rodová identita (sociálne pohlavie) môže byť niečo iné ako pohlavná identita (biologické pohlavie). Preto je dôležité podčiarknuť, že pre zdravý psychický vývoj a správanie človeka je dôležitá zhoda pohlavnej a rodovej identity.⁸

Ako sa prejavujú rozdiely medzi pohlaviami?

Rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím sú markantné vo viacerých oblastiach. Ženy a muži sa líšia:

A.      v morfológii (telesný dimorfizmus): tvar kostí a lebky; pomer svalovej a tukovej hmoty; rozloženie tuku (typické ženy majú hruškovitý tvar tela s ukladaním tuku predovšetkým okolo bokov, niektoré majú skôr tvar „jablka“, s ukladaním tuku v hornej časti tela podobne ako muži), ale aj v pohlavných hormónoch;

B.       v myslení (kognitívny dimorfizmus); 

C.       v správaní (behaviorálny dimorfizmus)

D.        vo vnímaní vonkajších podnetov i vnútornom prežívaní

E.       v hladinách pohlavných hormónov; atď.

1Vacek, Z. Embryologie pro pediatry. Praha. Univerzita Karlova

2Vacek, Z. Embryologie pro pediatry. Praha. Univerzita Karlova

3Turnerov syndróm: 44 autozómov, ale len jeden X-chromozóm; v 23. páre chýba druhý chromozóm, diagnóza sa označuje aj ako X0 (vyskytuje sa u žien). Klinelfelterov syndróm: trizomia 47 XXY (vyskytuje sa u mužov) in Vacek, Z. Embryologie pro pediatry.

4Kawaciuk, I.: Urologie. Jinočany. Nakladatelství H&H. Aktuálny (október 2022) materiál MZ SR Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (F64.0) uvádza číslo 1:30 000 až 1:100 000.

5Zvolský, P. a kol.: Speciální psychiatrie. 1998. Univerzita Karlova Praha. Nakladatelství Karolinum.

6DSM 5 (Diagnostický a štatistický manuál 5). Pečeňák, J.: Klasifikácia v psychiatrii. Univerzita Komenského.

7Patarák, M.: Psychiatrická klasifikácia: Nozologické transformácie transrodovej identity v najnovších psychiatrických klasifikáciách. 2018.

8Ostatníková, D.: Za hranicou rovnosti. In: Knihy a spoločnosť. – Roč. 3, č. 1 (2006)