Veľmi divné stanovisko uverejnilo ministerstvo školstva na sociálnej sieti 12. augusta 2025.
Nechcem mu robiť reklamu a nezvyknem reagovať na reakcie a už vôbec nie na sociálnych sieťach. Tento nehorázny status ministerstva školstva však nemôžem ignorovať. Z tohto statusu vyplýva nepochopenie, že úlohou opozičnej strany je poukazovať na pochybenia vládnucej koalície a prinášať vlastné návrhy. KDH a ja osobne to robíme konštruktívne.
34 rokov sa venujem školstvu, niečo som v ňom na rozdiel od pána ministra Druckera vybudoval – vyprosím si takú nehoráznu drzosť, že „KDH zneužíva školstvo a zavádza verejnosť“. To mám chváliť stranu Hlas, ministra Druckera a ministerstvo školstva za návrhy zákonov, ktoré podrážajú nohy školstvu na Slovensku, a ktoré bude nutné čím skôr naprávať?! To už sme v totalite, alebo tam ešte stále „len SMERujeme“? Opozičná strana nesmie VECNE kritizovať vládne návrhy zákonov a komunikovať svoj postoj a riešenia??
Poďme k podstate sporu. Tým sú pripravované opatrenia voči cirkevným a súkromným školám. Ministerstvo svoje pripravované opatrenia vopred nekomunikovalo s tými, ktorých sa to najviac týka – so zriaďovateľmi cirkevných a súkromných škôl a školských zariadení, ani s odborníkmi v kurikulárnej rade ministerstva – títo sa dozvedeli o chystaných zmenách až z paragrafového znenia zákonov predložených do medzirezortného pripomienkového konania – na konci školského roka!
Ministerstvo vraj novými zákonmi napráva existujúcu nespravodlivosť – údajné doposiaľ výhodnejšie postavenie cirkevných a súkromných škôl oproti štátnym školám.
Pozrime sa na to.
Je stopercentný fakt, že žiaci cirkevných a súkromných škôl dostávajú rovnaký normatív ako žiaci štátnych škôl – a to v súlade s medzinárodnou zmluvou Slovenskej republiky so Svätou Stolicou, v súlade s Dohodou medzi Slovenskou republikou a všetkými registrovanými cirkvami na Slovensku, v súlade s medzinárodným právom a školským zákonom. Pričom, samozrejme, neštátne školy musia rovnako plniť štátny vzdelávací program, ako naše štátne školy. ALE na rozdiel od štátnych škôl tie cirkevné a súkromné nedostávajú kapitálové finančné prostriedky; a v drvivej väčšine musia platiť za nájom verejných budov a ešte ich zo svojich peňazí zveľaďovať a starať sa o ne. Podľa navrhovaných zákonov majú neštátne školy dostať o 20 % nižší normatív (= o pätinu menej peňazí na každého svojho žiaka) a to dokonca aj tie cirkevné a súkromné školy, ktoré nevyberajú školné, ak sa nestanú verejnými poskytovateľmi – pretože napr. nenaplnia kvótu 80 % žiakov z určeného obvodu?! To už len bude nastolená „spravodlivosť“...
Žiaci cirkevných a súkromných škôl vyjdú Slovenskú republiku lacnejšie než žiaci štátnych škôl. To by si mohol vedieť spočítať aj Útvar hodnoty za peniaze, na ktorý sa ministerstvo školstva odvoláva.
Štátne a neštátne školy nikdy neboli a ani nie sú financované rovnako – okrem normatívu. Návrhy zákonov z dielne ministerstva školstva prehlbujú deformácie v našom školstve a hrozia ho spraviť ešte menej pružným, byrokratickejším, neprehľadnejším a zložitejším.
Štátne školy vždy dostávali a dostávajú viac peňazí z verejných zdrojov. Na druhej strane všetky školy majú rovnaké povinnosti vo vzťahu k štátnym vzdelávacím programom a ďalším povinnostiam zo zákona. Čím sa školy podstatne líšia, sú ich školské vzdelávacie programy, ktoré vychádzajú z účelu zriadenia školy – napr. katolícke školy (nevyberajú školné) sú zriadené za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania v duchu kresťanského náboženského presvedčenia – presne v súlade s medzinárodným právom a Ústavou Slovenskej republiky. Cirkevné školy neboli zriadené za účelom obsluhy konkrétneho obvodu, ktorý im pridelí ich obec.
Ministerstvo sa odvoláva na príklad krajín ako Belgicko či Fínsko, kde neštátne školy nevyberajú žiadne školné a dostávajú tie isté peniaze ako štátne školy. Ak by ministerstvo školstva zaviedlo také financovanie všetkých našich škôl, ako majú spomenuté krajiny a vôbec všetky krajiny EÚ, tak by sme sa mohli začať s nimi porovnávať aj v iných parametroch. My sme ale v situácii, kedy normatív nestačí ani štátnym školám – rodičia prispievajú cez rodičovské združenia a zodpovedné samosprávy dofinancovávajú školy, ktorých sú zriaďovateľmi; a mnohé školy prosia ministerstvo školstva o ďalšie financie cez dohodovacie konanie v častých situáciách, kedy im pridelené peniaze nestačia na pokrytie nákladov vyplývajúcich zo zákona.
A v tejto situácii ide ministerstvo ohroziť samotnú existenciu neštátnych škôl, ktoré nevyberajú žiadne školné alebo len symbolické? Školy, ktoré vyberajú školné, ho budú musieť zvyšovať zhruba o 600 eur ročne na jedného žiaka na rok, čím sa ich dostupnosť len zhorší; čiže sa dosiahne opak, než ministerstvo deklaruje – dostupnosť neštátnych škôl sa pre väčšinu obyvateľstva nezlepší, len zhorší.
Aj keby sa neštátna škola chcela zapojiť do „verejného systému“, nie je v jej moci zabezpečiť, že sa tak stane. Závisí to do rozhodnutia obce a reálnosti prideleného obvodu. Taká škola, verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, bude musieť zabezpečiť, aby získal aspoň 80% žiakov z prideleného obvodu (tak je návrh zákona napísaný!) a len 20 % žiakov podľa svojho zamerania. Čiže podľa predstavy ministerstva sa práve v obvode, ktorý určí obec pre cirkevnú školu bude nachádzať 80 % ľudí so záujmom o kresťanskú výchovu. Podobne, ak napríklad súkromná škola ponúka vzdelávací program Montessori pedagogiky, tak ministerstvo si vari predstavuje, že 80 % záujemcov o takéto vzdelávanie a výchovu bude presne v tom obvode, ktorý súkromnej škole určí obec?! Absurdné.
Pán minister Drucker komunikuje formálne s rešpektom a po spustení lavíny protestov po predstavení návrhu zákonov aj ochotne – lenže v podstatných veciach ostáva ministerstvo s pripomienkujúcimi subjektmi v rozpore. Zriaďovatelia cirkevných a súkromných škôl samozrejme považujú ústne deklarované ústupky pána ministra Druckera za lepšie, než totálne zlý pôvodný návrh ministerstva, ale to neznamená, že súhlasia so zmenami. Ministerstvo doteraz neprinieslo opravené návrhy zákonov. Poznáme len neprijateľné paragrafové znenie pôvodných návrhov.
KDH bráni deti a rodičov na cirkevných a súkromných školách. KDH vyzýva premiéra Fica a ministra Druckera, aby stiahli nezodpovedné návrhy škodlivých zmien pre celé školstvo na Slovensku a budúcnosť našej krajiny.
KDH vyzýva ministerstvo školstva, aby sa namiesto svojich vzdušných zámkov venovalo každodennej poctivej práci a konečne začalo uskutočňovať množstvo potrebných krokov na zlepšenie vzdelávania na Slovensku a zabezpečenia lepšej budúcnosti pre všetky naše deti a všetkých občanov Slovenska. Vyzývam ministerstvo, nech tak robí so všetkými, ktorí už v školstve niečo dobré dosiahli a vybudovali.
Odborníci z KDH pomáhajú a komunikujú na rôznych úrovniach s ministerstvom školstva – konajú tak nadštandardne v zmysle konštruktívnej opozičnej práce, pretože cieľom KDH nie je politicky zvíťaziť za každú cenu (teda aj na troskách Slovenska podľa hesla „čím horšie, tým lepšie“). Je samozrejmé, že opozičná strana vyjadruje svoje stanoviská na tlačových konferenciách a verejne. Keby sme tak neurobili v apríli/máji (tlačovka o nezmyselnom návrhu ministerstva na povinnú škôlku pre všetky deti od 3 rokov) a júni/júli (tlačovka o zhubnej transformácii neštátnych škôl na „verejné školy“), nerozbehla by sa taká vlna komunikácie o chystaných zmenách. Aj to je naša práca pre Slovensko.
Vyzývam pána ministra Druckera a ministerstvo školstva, nech si konajú svoju prácu – a to najmä plnenie vládneho programu, potrebné kroky na skvalitnenie nášho školstva, podpora naštartovaných kurikulárnych zmien (inšpirovaných najmä súkromnými a cirkevnými školami), posilnenie jednoty a spolupráce všetkých našich škôl bez ohľadu na zriaďovateľa. Nerozbíjajte ich spoluprácu a jednotu a nestavajte ich proti sebe. Potrebujeme otvorenie veľkej témy – kurikulárnej zmeny stredného školstva, prípravu žiakov na svet nových fenoménov ako je umelá inteligencia a potreba Slovenska transformovať hospodárstvo na vyššiu pridanú hodnotu. Pri tomto všetkom sú pripravení pomáhať a participovať všetci ľudia dobrej vôle vrátane odborníkov z KDH.
Nemôžete od KDH čakať, že vám bude tlieskať, keď slovenskému školstvu na hlinených nohách hádžete ďalšie polená pod nohy. Prečo? Tomu ani kôň nerozumie.