EU spoločenstvo schizofrenikov?

V nadväznosti na americký izolacionizmus EÚ oznámila obranný program ReArm Europe a plánuje zmobilizovať až 800 miliárd eur na prezbrojenie. Od začiatku vojny minuli krajiny EÚ na ruské fosílne palivá spolu okolo 200 miliárd. Európa sa preto snaží spojiť prezbrojenie v mene obrany proti Rusku s pokračujúcou závislosťou od ruských dodávok ropy a plynu.

Od začiatku vojny na Ukrajine, podľa odhadov Fínskeho centra pre výskum energie a čistého ovzdušia CREA , Rusko zarobilo 206 miliárd eur na vývoze fosílnych palív do Európskej únie a celkovo 836 miliárd eur na celom svete. Európska únia preto plánuje vynaložiť na prezbrojenie asi o 600 miliárd viac, ako vynaložila na dovoz ruských surovín počas troch rokov ruskej invázie.

Európa je podľa kolínskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine , keďže od januára 2022, tesne pred ruskou inváziou, poskytla finančnú, vojenskú a humanitárnu pomoc vo výške 132 miliárd eur, zatiaľ čo Spojené štáty poskytli celkovo 114 miliárd eur.

Budapešť a Bratislava majú v súčasnosti prístup k ruskému plynu cez plynovod TurkStream, ktorý vedie popod Čierne more do Turecka a následne cez Bulharsko a Srbsko.

V správe Centra pre štúdium demokracie (CSD) z decembra 2024 sa uvádza: „Hoci vývoz ruských fosílnych palív na Západ klesol, v režime sankcií zostávajú do očí bijúce medzery. Nikde nie sú nedostatky zreteľnejšie ako v prípade skvapalneného zemného plynu (LNG). V roku 2024 EÚ doviezla z Ruska rekordných 16,5 milióna metrických ton LNG, čo je nárast oproti 15,2 milióna ton dovezených v roku 2023.

V treťom roku ruskej invázie boli najväčšími odberateľmi ruských surovín Maďarsko, ktoré minulo 4,1 miliardy eur, Francúzsko (3,5 miliardy eur) a Slovensko (3,1 miliardy eur). Na druhom mieste v tomto rebríčku sa umiestnilo to isté Francúzsko, ktorého prezident Emmanuel Macron vo svojom stredajšom prejave k národu vyzval na obranu kontinentu a ponúkol použitie francúzskej jadrovej sily na odstrašenie Ruska. 

Európa má problém s Ruskom, ktorý trvá už roky. Väčšinu tohto obdobia však Západ radšej popieral, že by niečo nebolo v poriadku. Zato Východ bol považovaný za blázna, ktorý všade videl ruskú hrozbu. Teraz sa zdá, že celý kontinent vidí túto mystickú hrozbu na vlastné oči. Ale stále nemôže opustiť svoj toxický vzťah s Ruskom.

Znepokojujúca môže byť skutočnosť, že európski lídri hovoria o potrebe osamostatniť sa od ruských dodávok už dlho a určite už od začiatku totálnej vojny. Zdá sa, že si uvedomujú, aké ľahké je pre Rusko využiť svoju pozíciu na trhu a do akej pozície to stavia európske krajiny. Prechod od ruskej závislosti sa však robí bolestne, ak s tým vôbec niekto niečo robí. 

"Európa doteraz minula viac peňazí na nákup ruskej ropy a plynu ako na obranu Ukrajiny!"

 Napísal začiatkom tohto týždňa na sociálnej sieti prezident Spojených štátov amerických Donald Trump. A na škodu Európy mal úplnú a nespochybniteľnú pravdu.

Aký je teda plán pre Európu, náš starý kontinent? Pokračovať v dovoze surovín z Ruska a zároveň podporovať Ukrajinu v jej boji? Na povrchu sa zdá, že Európa sa snaží zapáčiť všetkým stranám súčasne, bez toho, aby zohľadňovala dôsledky svojich činov či nečinnosti. Takýto prístup však s veľkou pravdepodobnosťou neprinesie pozitívne výsledky, ani pre Európu, ani pre nás. A čo je ešte horšie, vojnu týmto spôsobom určite neukončíme.

Európa stojí pred náročným rozhodovaním a je nevyhnutné, aby si uvedomila dôležitosť svojich krokov a zvolila jasnú a jednoznačnú cestu. Či už ide o energetickú nezávislosť, diplomatické riešenia alebo vojenskú podporu, každé rozhodnutie má svoj význam a dôsledky. Európski lídri musia konať zodpovedne a s ohľadom na dlhodobé ciele, nielen krátkodobé záujmy.