Verzia spôsobu boja EÚ proti nelegálnej migrácii

Nárast podpory radikálnych skupín je dôsledkom chýb krajín uplatňujúcich politiku otvorenosti. Presídlenie stanovené v migračnom pakte však bolo vždy zlým riešením. Napriek tomu že si Slovenský politici mýlia pojmy s dojmami, nová regulácia sa týka nelegálnych imigrantov. Nastavuje takzvanú vynútenú povinnú solidaritu s presunom ilegálnych migrantov do krajiny, alebo platbu sankcie, pokuty ak chcete.

Otvorenou otázkou zostáva, či sa Európa dokáže brániť proti nelegálnej? Hoci sa od roku 2015 zvýšilo chápanie problémov, ktoré predstavuje politika „otvorených dverí“, stále sa ozývajú hlasy požadujúce prijatie riešení, ktoré sú priamou cestou ku katastrofe. Nedávno Sachverstandigenrat fur Integration und Migration, ktorá je poradným orgánom Nemeckej vlády pre migračnú politiku, navrhla zavedenie špeciálneho pasu (podobného Nansenovmu), ktorý by oprávňoval „klimatických utečencov“ prísť do Nemecka. Ide o ďalší pokus o rozšírenie chápania definície utečenca obsiahnutej v Ženevskom dohovore udelením tohto štatútu ľuďom, ktorí utekajú pred účinkami klimatických zmien. Takýto pas si mohli vybaviť už v mieste svojho bydliska a legálne naň vstúpiť do Nemecka. Stojí za zmienku, že podľa odhadov UNHCR bolo v druhej dekáde 21. storočia na svete ročne 21,5 milióna klimatických utečencov a do roku 2050 to bude 1,2 miliardy takýchto ľudí.

Dalo by sa samozrejme namietať, že odmietnutie pomoci klimatickým utečencom je neľudské. Prečo však neudeliť utečenecké pasy všetkým obetiam vojny, ktoré sa nemôžu vrátiť domov? Prečo nenaložiť hladujúce deti z táborov v Južnom Sudáne do lietadla. alebo Darfúr, alebo tí, ktorí od súmraku do úsvitu drú v baniach Konga? Prečo nie deti ktoré ťažia lítium na batérie do elektromobilov. Odmietnuť im pomôcť je predsa rovnako neľudské. Len takých ľudí sú minimálne desiatky, ak nie stovky miliónov. Mali by sme ich všetkých prijať? Ich prijatie znamená pre Európu „samovraždu“, pretože žiadne integračné programy s takýmto počtom nebudú fungovať. Ak by sme prijali všetkých ako EU na Slovensko to pripadá len slabých 69 miliónov imigrantov. A predsa sa v roku 2015 ozvali aj hlasy, že keďže priemerná dĺžka života v Nigérii je o 30 rokov kratšia ako vo Švédsku, ľudia migrujúci z Nigérie do Švédska sú utečenci, pretože im zachraňujú životy (konkrétne týchto 30 rokov štatistického rozdielu). V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť aj slová Josepha Carensa z roku 1987: "Voľná migrácia nemusí byť dosiahnuteľná okamžite, ale toto je cieľ, o ktorý sa usilujeme. A máme zodpovednosť otvárať svoje hranice oveľa viac ako my Súčasné obmedzenia prisťahovalectva v demokraciách Západu, dokonca aj v tých najotvorenejších, ako sú Kanada a USA, sú neospravedlniteľné. Podobne ako feudálne prekážky mobility chránia nespravodlivé privilégiá.“ Carens, kanadský profesor, je stále guru proimigračnej ľavice, na ktorú sa odvolávajú mnohí autori, ako napríklad profesor z Oxfordu Kierran Oberman, (Veľký vzor Michala Šimečku predsedu PS) ktorý v článku napísanom v roku 2016 tvrdí, že: „Autorom takýchto názorov nikdy nehrozilo vyradenie z verejnej diskusie, na rozdiel od tých, ktorí sa, varujúc pred nekontrolovanou, nelegálnou migráciou, vystavovali obvineniam z rasizmu a xenofóbie.“ Každopádne, prístup ľudí ako Carens je prinajmenšom úprimný.

Dlho platilo pravidlo, že horúčku odstráni rozbitie teplomera, t. j. ak by boli odsúdené všetky kritické hlasy voči politike zvyšovania otvorenosti voči migrantom zneužívajúcim utečenecké procedúry, neboli by žiadne problémy. Výsledok je, samozrejme, opačný a Nemecko sa teraz prebúdza s „rukou v nočníku“ a sleduje, ako sa AfD pomaly stáva najväčšou stranou v krajine. Rakúska FPOe už jednou je, napriek niekoľkým škandálom, ktoré ňou v posledných rokoch otriasli, a ak by sa dnes vo Francúzsku konali voľby, vyhrala by ich Marine Le Penová. Politika otvorených dverý nahana hlasy fašistickej republike. Je to vďaka tým, ktorí si mysleli, že stačí stigmatizovať odporcov masovej migrácie, aby sa stali jej nadšencami a prestali si všímať problémy. Samozrejme, Rusko a Bielorusko túto situáciu využívajú, polarizujú spoločnosť a zároveň stimulujú migračné toky. Treba však pripomenúť, že krajiny, ktoré veponizujú migráciu, tento fenomén iba využívajú, ovplyvňujú intenzitu a smerovanie, ale samotná migrácia má prirodzené príčiny: gigantickú pôrodnosť v Afrike a niektorých ázijských krajinách v kombinácii s chudobou a následkami tzv. zmena podnebia.

Dá sa táto vlna zastaviť? Bez opatrení pri zdroji problému to z dlhodobého hľadiska určite nepôjde a maximálne do 100 rokov Európa, ako ju poznáme, zanikne.

Môžu nastať aj politické zmeny vedúce k neetickým metódam. Už teraz nie sú všetky nástroje, ktoré zastavujú migráciu, etické a nejde o odtláčanie. Európska únia platí niektorým africkým režimom za zastavenie migrácie a nepýta sa, ako to robia, a keďže to nikto nevidí, nie je problém. To už Euro-socialistom nevadí to sa nás netýka. Myšlienka premiestnenia tiež vyvoláva podobné etické pochybnosti, ktoré, hoci vznesené, sa zdajú byť ignorované silami, ktoré tlačia tento mechanizmus už mnoho rokov. Samozrejme, dá sa chápať, že Taliansko presadzuje toto riešenie, keďže je to jedna z krajín najviac vystavených prirodzenej migrácii z Afriky (trasa cez Stredozemné more). Aj tu je migračný tok stimulovaný Ruskom, ako nedávno oznámila premiérka Giorgia Meloniová. Ide o výsledok prevzatia kontroly nad migračnými trasami zo strany Wagner Group, čo nie je žiadnym prekvapením, keďže pred takýmto scenárom varujeme v ISD už dlhšie.

Výsledkom je, že tento rok už okolo 50 tis. nelegálni prisťahovalci dorazili do Talianska napriek tomu, že Meloni uvalil na more blokádu a začal organizovať hot-spoty v niektorých afrických krajinách, kam smerujú žiadatelia o medzinárodnú ochranu počas vybavovania ich žiadostí. Táto politika ho odlišuje od svojich predchodcov a stretáva sa s prudkými protestmi zástancov otvorených dverí. Ak padne Meloniovej vláda, ďalšia môže upustiť od týchto protiimigračných obmedzení, za ktoré podľa nedávno prijatého mechanizmu nútenej relokácie a solidarity.

Pravdepodobnosť takéhoto scenára je oveľa väčšia pretože relokácia uvoľňuje migračné kanály, a tým zníži tlak v „frontových“ krajinách na zastavenie migrácie. Faktom je, že migračný pakt počíta aj s posilnením kontroly vonkajších hraníc, no ako to bude vyzerať v praxi, závisí od schopnosti politikov robiť ťažké rozhodnutia.

Pakt o migrácii ešte musí schváliť Európsky parlament a do platnosti vstúpi najskôr v roku 2024. Rovnako nie je jasné, aké budú limity osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu v danej krajine, aby bolo možné iniciovať presídlenie resp. solidárny postup. Medzi dobré riešenia patrí zrýchlený postup na hranici a možnosť umiestniť osoby, ktoré pravdepodobne nebudú spĺňať požiadavky, do záchytných stredísk na hraniciach. Je možné ich previesť aj do tretích krajín počas trvania žiadosti, pokiaľ máte s takouto krajinou zmluvu (a budete ju platiť). Tento mechanizmus bol ostro spochybnený, pretože Nemecko trvalo na tom, aby EÚ vytvorila zoznam takýchto „bezpečných krajín“, ale nakoniec ustúpilo Taliansku a budú ho posudzovať jednotlivé členské štáty EÚ. Ak sa nemôžete zbaviť problému týmto spôsobom (lebo to je to, čo vrie), potom dôjde k premiestneniu. Krajiny, ktoré s tým nesúhlasia, budú musieť platiť v rámci mechanizmu nútenej solidarity.

Stojí za to zdôrazniť, že Talianom sa nepáči perspektíva, že dostanú peniaze namiesto presídlenia, pretože sa právom domnievajú, že úloha platenej stráže táborov (ktoré budú takýmito záchytnými centrami) bude pre nich hanlivá a bude vyvolávať hrozné historické asociácie (najmä preto, že Meloni je z postfašistickej strany. Poľsko a Maďarsko boli naopak proti akémukoľvek presídľovaniu, Slovensko sa zdržalo.

Čo sa stane, keď pakt vstúpi do platnosti?

Jednou z možností je, že z dôvodu uplynutia lehoty dočasnej ochrany pre Ukrajincov bude voči nim začaté konanie o žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo spôsobí aj prekročenie limitov (zatiaľ nie je jasné, či Ukrajinci kryli dočasnou ochranou sa tiež započítavajú do banku alebo nie). Ďalším je zaplatiť peniaze, čo sa v súčasnosti zdá najpravdepodobnejšie

Je potrebné pripomenúť, že osoby, ktorým bol udelený štatút utečenca, môžu voľne cestovať po schengenskom priestore (hoci dlhší pobyt alebo nástup do práce v inej krajine vyžaduje povolenie). Predpokladajme teda, že Slovensko (PS+SAS+Hlas) s premiestnením súhlasí. Potom budú dve možnosti – buď umiestniť cudzincov do uzavretých táborov dnes defacto väzníc alebo do otvorených centier. V prvom prípade sa bude prípad prejednávať znova, pretože už existujúce detenčné centrá vyvolávajú protesty ľudskoprávnych organizácií. Podľa súčasného právneho stavu možno takéto zariadenia uchovávať 6 mesiacov a ďalších 18 mesiacov, ak sa začne konanie o vyhostení. Samozrejme, stále existuje transport do nejakého tábora v Afrike, ale taký nemáme.

V druhom prípade budeme na tom rovnako ako keď ste boli na dovolenke za posledný rok v Taliansku. Zvýšená drobná kriminalita o 17% (oficiálne dáta, dodám zdroj za 200 Euro zadarmo ani tuk) obťažovanie žien na verejnosti, občasné znásilnenie či vražda ako vidíme v TV po celej Európe. Nárast fašistickej strany Republika ktorá to prútikom Harryho Hrnčiara vyrieši. Teda nevyrieši ale sľúbi to a razom bude mať min 30%

PS: nechcem strašiť ani vyvolávať paniku no existuje taká vec že kauzalita a vedecké štúdie. Chápem že byt lavicový progresívec je viac náboženstvo a doktrína. No skúsme aspoň teraz zhromaždiť fakty, poriadne si všetko premyslieť, počkať pár rokov ako to bude mat dopad u susedov, znova celé zhodnotiť a až potom sa rozvážne a opatrne rozhodnúť. Alebo hrr budeme počúvať lavicovo progresívnych inteleguanov z (PS+Hlas+SAS).

Mimochodom aj vysnívaná koalícia mnohých novinárov a komentátorov z Dennika N a Sme. Aspoň tak to komunikujú vo svojich ranných omšiach/ podcastoch.