V poslednej dobe prišlo do módy kritizovať liberálnu demokraciu. V Slovenskej republike túto zástavu uchopili Kotlebovci, Mazurekovci a SNS Dankovci.

1.)Zmätenie pojmov. Prvá vec, ktorú považujem za nešťastnú, je voľné zaobchádzanie s termínmi. Keď sa uvádza, že „demokracia je vládou väčšiny (rešpektujúca celok a adekvátnym spôsobom rešpektujúca existenciu najrôznejších menšín)“, cituje sa skutočnosti minimalistická definícia liberálnej demokracie.

2.)Liberálna demokracia ďalej určite nie je protikladom demokracie parlamentnej, ako radi uvádzajú. Parlamentná demokracia je protikladom demokracie prezidentskej, liberálna demokracia potom dajme tomu demokracia neliberálna, ak takú kategóriu vnímate ako zmysluplnú.

3.)Liberálna demokracia je politický režim, ktorý vládne na princípoch zastupiteľskej demokracie. Pre túto formu zriadenia sú charakteristické voľby medzi sebou voľne súťažiacimi politickými subjektmi, deľba moci a rozdelenie právomocí, právny štát, trhová ekonomika so súkromným vlastníctvom a ochrana ľudských a občianskych práv pre všetkých.

4.)Liberálnu demokraciu chránia ako progresivci tak konzervatívci, pravica aj lavica. To slovo liberálna nie je v zmysle progresívna ale v zmysle slobodná demokracia. Jediný kto nechce slobodnú demokraciu sú diktátori a extrémisti. Oba tábory sa snažia oklamať ľudí a zmeniť význam slov a pojmov.

5.)Aj preto možno Slováci pred tridsiatimi troma rokmi v skutočnosti túžili po liberálnej demokracii, nie po demokracii bez prívlastkov. Podstatná časť úsilia o demokratizáciu Československa bola práve snahou o liberalizáciu, minimálne keď časť občanov požadovala vývoj smerom k liberálnym slobodám, aspoň v podobe dodržiavania záväzkov z KBSE z roku 1976.

Druhá stran mince

Urážajú konzervativcov bez toho aby vôbec vedeli o čo ide.

1.) Tak takto: Konzervativizmus (z lat. conservare = zachovať) je: odmietanie unáhlenych a nepremyslenych zmien, opatrné alebo umiernené správanie alebo konvenčný životný štýl.

2.)politická ideológia vyznávajúca tradičné kultúrne, ekonomické (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov) a politické hodnoty, odmietajúca radikálny spôsob zmeny aktuálnych spoločenských pomerov.

3.)Príčinami tejto ideológie sú presvedčenia, že zmeny sa nedajú robiť radikálne, ako aj odpor voči Progresivizmu, socializmu a utopistickým reformátorom.

4.)Mierny konzervativizmus - charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné

5.)Silný konzervativizmus - silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak sú niekoľkoročné dôkazy že zmena je k lepšiemu.

Zdroj foto: Prednaška politologia Klus

Príklad

Známy konzervatívci: Rastislav Káčer, Jaroslav Naď, Eduar Heger, generál v.v. Pavel Macko

PS: ľudia čo chcú návrat do stredoveku nie sú konzervatívci! Prosím nespajať. To že sa tak niekto nazve neznamená že ním je. Ináč mi hovorte Kráľ Európy.