Foto: gen. NKVD Valerian Alexandrovič Zorin

Od svojho vzniku v roku 1921 sa netajili tým, že chcú deštruovať vtedajšý politický systém a nahradiť ho totalitárno-utopickým projektom. Ten okukali v boľševickom Rusku. To sa ešte zvýraznilo v roku 1929, kedy vedenie prevzali „karlínski chlapci“ vedené Klementom Gottwaldom.

Stali sa nedôveryhodným politickým subjektom, nebezpečným pre parlamentnú demokraciu. Pre systém prvej aj druhej československej republiky, pre ostatné politické strany, pre celú spoločnosť. Svoje prípadné zásluhy v odboji proti nacizmu počas druhej svetovej vojny totálne zdiskreditovali ako svojou podporou sovietsko-nemeckej zmluvy z roku 1939, tak svojou nečestnou a pokryteckou politickou hrou v období 1945-1948.

Po roku 1948 inštalovali nefunkčný komunistický režim, trvajúci v podstate štyri dekády. Zo svojej vlasti urobili kolóniu mocného impéria (ZSSR), zdevastovali politický systém a spoločenské vrstvy, vynikajúce osobnosti vyhnali do zahraničia, preorientovali účelovo domáce tradície. Mnoho spoluobčanov umučili v koncentračných táboroch, pričom sa neštítili napodobniť, ba zdokonaliť nacistické metódy.

V roku 1968 vo svojej väčšine preukázali, že nie sú schopní pochopiť demokraciu ani ju presadiť. Ich ideológia im úplne zaslepila oči, nemohli sa zbaviť falošnej ilúzie, že vytvárajú predvoj spoločnosti.

Vytvorili pokrytecký a na klamstve založený normalizačný režim, ktorý postupne skomíral až do roku 1989. V jeho rámci pokračovali v deštrukcii krajiny, pričom svoju pomýlenú ideológiu nahrádzali pragmatickým násilným udržiavaním moci.

Po roku 1989 neboli schopní nahliadnuť hĺbku svojho škodlivého pôsobenia. Stratili síce svoje určujúce medzinárodné zázemie rozpadom sovietskeho bloku a mnoho svojich členov, ktorí boli ich stúpencami iba z pragmatických dôvodov, napriek tomu sa nevzdali túžby po moci. Využili bohato toleranciu nového demokratického režimu. Transformovali sa najprv do SDL a od neskor v ruráre do Smeru a v Bratislave do Team Vallo.

Ich (červená) hviezda slabla, napriek tomu však prišla nová šanca, a to v podobe lákadla chute moci. Komunisti prijatím tejto ponuky preukázali, že ich mocenský pragmatizmus vyvrcholil. Opäť ukázali, čomu dávajú v politike prednosť: bezškrupulóznemu, holému podielu na moci. Nikdy sa v tomto zmysle nezaujímali ani o pracujúcich, ani o chudobných, ktorými sa tak radi a tak často zaštiťujú viz Vagus.

PS: komunizmus zaiste nepredstavuje jediné nebezpečenstvo pre parlamentnú demokraciu a budúcnosť Sloveskej republiky. K jeho pripusteniu k moci však nemalo v žiadnom prípade dôjsť ani ako výhra v komunalnych volbách. Ich radikálny socializmus zneisťuje štandardný výkon moci, bezškrupulóznosť a pragmatickosť jeho priaznivcov ničí politickú kultúru. Je možné, že tí, čo umožnili politický návrat Smeru, Hlasu a Valla, predĺžili komunizmu roky jeho života a prispejú k ďalšej devastácii našej krajiny. Je viac ako smutné, že sa na tom podieľali nič netušiaci občania .