Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. november 2020

Sv. Jana z Arku - limity poslušnosti

O poslušnosti duchovnej autorite v prípade, že je skorumpovaná, na pozadí príbehu sv. Jany z Arku. Obzretie sa za festivalom Viennale '19.
Sv. Jana z Arku - limity poslušnosti


Pred niekoľkými týždňami sa vo Viedni skončil Medzinárodný filmový festival Viennale - VNL '20. Keďže nebolo jednoduché naň ísť, tak aspoň malá spomienka na ročník predchádzajúci.

Jeanne

Vlani v lete mala na festivale v Cannes premiéru Jeanne (2019, réžia B. Dumont, TRAILER). Na jeseň si ju mohli diváci pozrieť aj na festivale vo Viedni. Film trvá 2 hodiny, 17 minút a väčšia časť je venovaná súdnemu procesu so sv. Janou z Arku.

Režisér ponúka umelecký obraz posledných mesiacov života tejto svätice, francúzskej národnej hrdinky. Kladie dôraz na dialóg, minimalizmus a metaforu, ktoré zosilňujú univerzálnosť príbehu hlavnej postavy stojacej v opozícii proti presile mocenských štruktúr.

Otázky Janiných sudcov, hoci sú teologicky presné, vníma divák ako zosmiešnenie a diskreditáciu ich aktérov. Režisér hyperbolizuje konanie cirkevných predstaviteľov a táto preexponovanosť, zosmiešnenie napokon dotvárajú aj finálny dojem filmu.

Jeanne ponecháva silný rezistentný obraz karikatúry súdneho procesu. Kritik by snáď mohol aj mať pokušenie pripísať to anti-katolíckym postojom autora, ale...

I samotná skutočnosť bola karikatúrou Cirkvi.

Historická jedinečnosť

Ak uvážime trojicu udalostí

  1. odsúdenie Cirkvou / exkomunikácia,
  2. upálenie na hranici,
  3. svätorečenie,

tak v dejinách nájdeme viacero osobností, v ktorých životných osudoch sa spájajú dve z týchto udalostí:

  • odsúdenie cirk. súdom – upálenie: Giordano Bruno, mistr Jan Hus,
  • upálenie – kanonizácia: sv. Polykarp, sv. Karol Lwanga, bl. Karol Spinola,
  • odsúdenie cirk. súdom – kanonizácia: sv. Atanáz, sv. Ján z Kríža,
    či dokonca exkomunikácia – neskôr kanonizácia: sv. Kolumbus, sv. Mary MacKillop.

V cirkevných dejinách je ale len jedna jediná osobnosť spájajúca všetky tri tieto udalosti, odsúdenie/exkomunikácia – upálenie – svätorečenie: sv. Jana z Arku.

Súdne pojednávanie s ňou patrí medzi najpozoruhodnejšie procesy v dejinách. A vlastne celý jej životný príbeh.

Historické okolnosti

Vojnový konflikt medzi Anglickom a Francúzskom trval už približne deväťdesiat rokov, keď sa v roku 1425 prihodila 13-ročnému vidieckemu dievčaťu nevšedná duchovná skúsenosť. Mala intenzívny mystický zážitok, zreteľne počula hlasy sprevádzané svetlom, ktoré ju povzbudzovali k častej návšteve kostola a k zachovaniu si panenstva. Hlasy jej po nejakom čase povedali, že Pán ju posiela oslobodiť Orleans.

Orleans bol vtedy druhým najväčším mestom Francúzska a  podstupoval mnohomesačné obliehanie nepriateľskými vojskami. Jeho osud sa zdal byť spečatený. Paríž už bol v rukách Angličanov.

Misia sv. Jany spočívala v naplnení dvojakej úlohy: zachrániť obliehaný Orleans a primäť dauphina (francúzskeho korunného princa), aby sa v Remeši nechal korunovať za kráľa Francúzska. Jedno ťažšie, ako druhé.

Keď sa v roku 1429 len 17-ročná Jana objavila pred dauphinom (budúcim francúzskym kráľom Karolom VII.) a predstavila mu svoje poslanie, ten mal prirodzene pochybnosti urobiť taký neobyčajný krok – zveriť velenie armády mladému vidieckemu dievčaťu – krok nie bez rizika, že v prípade zlyhania bude všetkým na posmech.

Chcel mať aspoň trochu istotu, že „posol nebeských správ“ je hodnoverný. Preto nechal Janu preveriť cirkevným súdom v Poitiers. Výsledkom trojtýždňového šetrenia bolo, že preláti a právnici dosvedčili Janinu zdravú kresťanskú vieru a možnú reálnosť jej vízií a hlasov. Arcibiskup z Remeša poradil dauphinovi nezavrhnúť ponúkanú pomoc.

To, čo potom Jana dokázala, bolo niečo, s čím nikto nepočítal. Dňa 8. mája, iba deväť dní po príchode na bojisko pri Orleans, mohla triumfálne vstúpiť s vojskom do oslobodeného mesta, ktoré sa dovtedy pokúšali získať najlepší francúzski velitelia počas šiestich mesiacov.

Potom, čo sa dosiaľ zdecimovaná a prehrávajúca francúzska armáda pod jej vplyvom vzchopila, vo veľmi krátkom čase prišli ďalšie úspechy. V mesiacoch máj až júl 1429 nasledovali víťazstvá v rôznych iných mestách a napokon triumfálny pochod do Remešu. Tam, v postate hlboko na území nepriateľa, bol 17. júla 1429 v starobylej remešskej katedrále dauphin pomazaný za francúzskeho kráľa Karola VII. Nový kráľ povýšil Janu a jej rodinu do šľachtického stavu (29. decembra 1429) a jej rodnej obci Domremy odpustil platenie daní.

Podľa svedectiev súčasníkov Jana preukazovala schopnosti a úsudok hodné najväčších veliteľov. Spôsobila zvrat v storočnej vojne, ktorý významne prispel k jej skorému ukončeniu a vyhnaniu Angličanov z Francúzska. Ale kým sa tak stalo, ona ešte musela prežiť zradu, žalár, odsúdenie za kacírstvo...

Politický kontext

Obdobie storočnej vojny bolo pre Cirkev smutným časom hlbokého úpadku autority pápežského úradu, tzv. dvojpápežstva, keď na Petrovom stolci sedeli dvaja pápeži, jeden v Ríme a druhý v Avignone. Angličania boli na strane Ríma, avignonskí pápeži boli zasa pod silným vplyvom francúzskych panovníkov. 

Francúzsko sa v tom čase štiepilo na mnohé frakcie zoskupené okolo dvoch centier, Burgundska a Orleans, ktoré bojovali proti sebe. Burgunďania boli spojencami Anglicka, Orleans bol na strane Francúzska.

Viacerí cirkevní predstavitelia sa snažili o ich vzájomné zmierenie. Ďalší vojenský odpor Francúzska považovali za nerozumný, či dokonca za zločin proti vlastnému ľudu. V ich predstavách by bolo najlepším východiskom zo situácie utvorenie veľkej Anglicko-francúzskej monarchie so sídlom v Paríži spájajúcej Anglicko, Francúzsko, Írsko, Wales do jedného celku.

S koncepciou univerzálnej ríše a univerzálnej Cirkvi nepovažovali národné ciele a nároky za až také dôležité. Čokoľvek, čo by zmiernilo horúcu rivalitu Francúzska a Anglicka, im prirodzene vyhovovalo. Zároveň v ich zmierení videli nádej na návrat do časov pred avignonským zajatím a významný krok k podriadeniu sa všetkých národov Petrovmu stolcu, keďže, ako bolo spomenuté, Angličania boli na strane Ríma.

Sv. Jana sa usilovala presadiť u Karola VII. plány na oslobodenie Paríža. Jej osobitná zásluha bola v tom, že videla ako reálnu možnosť veľkého francúzskeho národa – jednotného a úplne sebestačného. Toto jej posolstvo silne rezonovalo v srdciach francúzskeho ľudu.

Hoci Jana statočne stála za národnou vecou, okolo seba počula a videla priveľa vysokopostavených mužov stojacich na strane kompromisu s Angličanmi a vzdania sa idey jednotného Francúzka. Príliš jasne videla, že francúzske nádeje padajú a šance na úspech na tomto „bojovom poli“ sú len veľmi malé.

Keď bola potom v máji 1430 zajatá Burgunďanmi, mohla mať pocit, že zatiaľ čo sa začína jej vlastná agónia, Francúzsko by tak mohlo získať viac z jej príkladu „trpiacej služobnice“ vlasti a kráľa, než z jej márneho boja proti zbabelosti a vlastizrade.

Cesta na kalváriu

Angličania pociťovali veľmi veľké poníženie z prehier, ktoré im spôsobila v roku 1429. V správe burgundského vojvodu Kráľovskej rade v Londýne sa o Jane hovorilo ako o „diablovom úde“ (slušne povedané) a že jej zaklínadlá zastrašili Angličanov.

V zajatí bola Burgunďanmi väznená niekoľko mesiacov – ponižovaná, zosmiešňovaná, čelila mnohým vyhrážkam – až kým si jej únoscovia nepremysleli, akým spôsobom ju vydajú na smrť: Keby ju tak mohol odsúdiť cirkevný súd za zločiny proti viere, potom by jej odsúdenie znamenalo jednak pozdvihnutie zásluh Anglicka v boji proti herézam a zároveň by to Francúzov a Karola VII. diskreditovalo ako spojencov „služobnice diabla“.

Navyše Angličania mali stále pochybnosť, či sa ju napokon francúzsky kráľ nepokúsi vykúpiť z burgundského zajatia. Vo svojich plánoch uvažovali tak, že keby bola obvinená z kacírstva a odobratá Burgunďanom, bol by týmto pochybnostiam koniec. 

Napokon sa dohodli. Burgunďania predali Janu Angličanom za 10 000 libier zlata, cca. dnešných 500 tisíc eur.

Ako cirkevná väzenkyňa mala mať nárok na obhajcu, duchovnú a sviatostnú podporu. Mala byť držaná v cirkevnom väzení, kde bývali zvyčajne lepšie podmienky ako vo svetských žalároch. Navyše, Cirkev vždy ponúka najprv napomenutie, a až potom vyriekne závažné obvinenie.

To všetko by ale robilo jej odsúdenie neistým. Veď bolo známe, čo sa stalo v Poitiers, kde ju po dlhom vyšetrovaní napokon vyhlásili za hodnú dôvery.

To isté hrozilo aj teraz. A preto sa jej väznitelia rozhodli držať ju v civilnom žalári, napriek tomu, že bola obvinená z cirkevného deliktu. Týmto spôsobom bola pozbavená všetkej duchovnej podpory, na ktorú mala ako cirkevný väzeň nárok.

Aj podľa vtedajšieho cirkevného práva mali byť predovšetkým jasne vznesené obvinenia a obvinený mal mať čas na prípravu na zodpovedanie všetkých obvinení s pomocou právneho zástupcu. Ani jedno ani druhé sa v jej prípade nestalo.

Devätnásťročné negramotné dievča sa ocitlo samé zoči-voči najprominentnejším profesorom teológie a kánonického práva vo vtedajšej Európe.

Vo svojich odpovediach – na zákerné alebo ťažké (teologické) otázky s cieľom nachytať ju a usvedčiť z omylu vo veciach katolíckej viery – preukázala obdivuhodnú priamosť, opatrnosť, inteligenciu a veľmi dobré logické myslenie. Hoci sa vyjadrovala jednoducho, preukázala aj nevšedné poznanie z teológie, práva a logiky. Podliehala náročným krížovým výsluchom, kde prejavila veľkú psychickú odolnosť a vynikajúcu pamäť.

Keďže si u mnohých prítomných teológov v hľadisku postupne získavala sympatie, jej sudca biskup Cauchon sa rozhodol verejné pojednávania zrušiť. Pozrime sa na celý proces zbližša.

Súdny proces

Detaily procesu a hĺbku Janinej duše môžeme poznať z dvoch zdrojov výnimočnej historickej hodnoty: Súdny proces, ktorý viedol k jej odsúdeniu (Procès de condamnation, február - máj 1431) a posmrtný súdny proces, ktorý anuloval jej odsúdenie (Procès en nullité de la condamnation, 1456).

Prvému procesu predsedali Pierre Cauchon, biskup diecézy Beauvais, a inkvizítor Jean Lemaître. Proces bol však prakticky vedený veľkou skupinou teológov renomovanej Parížskej univerzity, ktorí sa ho zúčastnili ako asesori (prísediaci cirkevní sudcovia).

Na prvých šiestich výsluchoch (21.2. – 3.3.), ktoré boli verejné, bolo asi 60 týchto prísediacich teológov, právnikov a iných prelátov. Biskup Cauchon a jeho komplici si však čoskoro uvedomili, že ak to tak pôjde ďalej, Jana asi presvedčí väčšinu zúčastnených o svojej pravovernosti – presne tak isto, ako sa to stalo v Poitiers. To nemohli pripustiť. Preto ďalšie výsluchy (celkovo ešte deväť, 4.3. – 17.3.) boli už neverejné a zúčastňovalo sa ich len šesť či sedem vybraných osôb.

  • Hlasy, ktoré počujem bývajú sprevádzané nádherným svetlom. Toto svetlo prichádza z tej istej strany, ako Hlasy.
    (výsluch č. 2)
     
  • Hlas mi povedal: Odpovedaj odvážne (angl. answer boldly - smelo, statočne, zreteľne, nebojácne, drzo). Pýtala som si radu, ako by som mala odpovedať, veľmi som prosila... Hlas mi povedal znova: Odpovedaj smelo, Boh ti pomôže.
    (výsluch č. 3)
     
  • Sudca: Hlas, ktorý ako hovoríš sa ti zjavuje, prichádza od anjela, alebo od nejakého svätého, či priamo od Boha?
    Jana: Hlas prichádza od Boha. Nepoviem vám všetko, čo o tom viem. Mám väčší strach z toho, že urobím niečo nesprávne, čím by som sa mu znepáčila, ako z vás.
    Sudca: Nepáči sa Bohu, keď hovoríš pravdu?
    Jana: Moje hlasy ma poverili povedať určité veci len môjmu kráľovi, nie vám.
    (výsluch č. 3)
     
  • Jana: Pýtala som si radu ohľadne niektorých vecí, čo ste sa ma pýtali.
    Sudca: A dali ti radu?
    Jana: V niektorých bodoch áno, v iných sa ma môžete pýtať na veci, na ktoré nesmiem odpovedať, nemám to dovolené. Lebo ak by som odpovedala bez dovolenia, už by som nemala viac oprávnenie od mojich Hlasov (ich podporu). Nemám sa báť hovoriť, keď mám dovolenie od nášho Spasiteľa.
    (výsluch č. 4)
     
  • Sudca: Zakázali ti tvoje Hlasy hovoriť pravdu?
    Jana: Chcete, aby som vám povedala veci, ktoré boli určené len Francúzskemu kráľovi? Je veľa vecí, ktoré sa netýkajú tohto prípadu.
    (výsluch č. 5)
     
  • Sudca: Keď si sa spovedala, myslela si si, že si bola v smrteľnom hriechu?
    Jana: Neviem, či som v smrteľnom hriechu, a ak sa to bude páčiť Bohu, nech sa tak nikdy nestane; Neverím, že som urobila hriešne veci, ani, o to prosím Boha, nech nikdy neurobím skutky, ktoré mi zabijú dušu! 
    (výsluch č. 5)
     
  • Jana: Hlasy mi povedali: Buď odvážna a maj jasnú myseľ/rozvahu. (angl. Be of good courage and keep a cheerful countenance.)
    (výsluch č. 6)

Po tomto vypočúvaní bolo voči Jane vznesené obvinenie. Pozostávalo zo 70 článkov, ktoré jej boli postupne predčítavané na troch pojednávaniach a ona, negramotná vidiecka dievčina, mala na ne jednotlivo reagovať. Učení muži Cirkvi, teológovia a právnici, ju obviňovali z mnohých závažných deliktov:

Inzercia

  • Spáchala množstvo svätokrádeží, bola veštica, nechala sa zbožňovať a uctievať druhými ľuďmi ako svätica, vzývala démonov, radila sa a spolupracovala s nimi.
    (čl. 2)
     
  • Zavrhla ženské oblečenie, proti povinnostiam svojho pohlavia a bez akejkoľvek skromnosti, ba dokonca sa nehanbila viackrát prijať Sväté prijímanie, keď mala na sebe mužské šaty nevhodnej formy.
    (čl. 13-16, 40)
     
  • Povedala, že svätí, anjeli a archanjeli hovoria francúzskym jazykom, a nie anglickým jazykom, pretože svätí, anjeli a archanjeli sú na strane Francúzov a nie Angličanov.
    (čl. 43)
     
  • Nepýtala sa ani biskupa, ani kňaza, preláta alebo inej cirkevnej osoby, či môže veriť týmto duchom. Naviac povedala, že Hlasy jej zakazovali, aby čokoľvek prezradila komukoľvek, okrem adresátov posolstiev, t.j. osobám čisto laickým.
    (čl. 48)
     
  • Ohľadne duchov, ktorí sa jej prihovárali – kľačala pred nimi, vzdávala im všemožnú úctu a prejavovala veľkú dôveru, aj keď nevedela, či sú to dobrí alebo zlí duchovia. Z dôvodov vyššie uvedených (nekonzultovanie s cirk. autoritou, pozn. autora) mala týchto duchov skôr považovať za diabolských. Toto uctievanie bolo modlárstvom a paktovaním s démonmi.
    (čl. 49)
     
  • Každý deň a veľa-krát denne vzývala týchto zlých duchov a radila sa s nimi, čo by mala robiť, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým má odpovedať pred súdom. Javí sa to ako, a v skutočnosti to aj naozaj bolo, vzývanie démonov.
    (čl. 52)

Aj počas nasledujúcich dní bola stále pod nátlakom. Čelila vyhrážkam, hrozbám, presviedčaniu. Odvolala sa na pápeža v Ríme, ale toto bolo zamietnuté. Ťažké podmienky žalára sa začali prejavovať na jej zdraví.

  • Sudca: Ak ti Cirkev hovorí, že tvoje zjavenia sú ilúzie alebo od diabla, podriadiš sa úsudku Cirkvi? Neveríš azda, že tu na zemi si podriadená Božej Cirkvi, to jest pápežovi, kardinálom, biskupom a iným prelátom Cirkvi? Máš teda príkaz od tvojich Hlasov nepodriadiť sa Cirkvi a ani jej rozhodnutiam?

    Jana: Podriadim sa Bohu, ktorého prikázania vždy zachovávam. Áno, som presvedčená, že som im (predstaviteľom Cirkvi, pozn. autora) podriadená, ale na prvom mieste treba slúžiť Bohu.
    To, čo odpovedám, nemám z vlastnej hlavy, ale je to na príkaz mojich Hlasov. Neprikazujú mi neposlúchať Cirkev, ale na prvom mieste treba Boha poslúchať. (porov. Katechizmus, 223), (Zdroj)

Všemožne ju nabádali a  presviedčali, aby neverila svojim zjaveniam:

  • Ak sa ti také veci zjavovali, never im. Zanechaj vieru v takéto ilúzie a ver skôr názoru Parížskej univerzity a iných doktorov, pretože oni poznajú Boží zákon a Písmo sväté. Oni rozhodli, že týmto zjaveniam sa nesmie prikladať žiadna dôvera, ani sa nesmie veriť v nijaké mimoriadne zjavenia, ktoré by neboli podporené Svätým písmom, znamením alebo zázrakom. (Zdroj)

Vyzývali ju poslúchnuť Cirkev a podrobiť sa jej súdu. Vystríhali ju, že ak tak neurobí a zotrvá vo svojom omyle, jej duša pôjde do večného zatratenia a aj jej telo postihne záhuba. Ak sa nepodriadi Cirkvi, tým sa sama od nej oddelí a zároveň sa tým samým činom odmietne podriadiť Bohu. (Zdroj)

Vojvoda z Bedfordu, nahnevaný kvôli pomalosti procesu a zvýšeným finančným nákladom, naliehal 13. mája na biskupa Cauchona, aby celú vec urýchlil. Súd potom začal zvažovať mučenie. Janu voviedli do mučiarne, aby si uvedomila, čo jej hrozí. Krátko na to ochorela, pravdepodobne z otráveného jedla. Súd pre jej chabé zdravie zrušil mučenie. Riziko, že by zomrela ešte pred odsúdením, bolo veľké a to nebolo politicky žiaduce.

Hoci bol politický tlak veľký, pri vedení vyšetrovania sa musel aj Cauchon pohybovať v určitých mantineloch. Spočiatku boli totiž medzi prísediacimi i nezávislí kanonisti, ktorí ako členovia veľkej medzinárodnej advokátskej komory nepodliehali žiadnemu kráľovi ani biskupovi. Prítomní boli aj notári, zapisovatelia, apoštolskí a cisárski úradníci... Naviac, ešte v prípravnej fáze procesu manželka vojvodu z Bedfordu skúmala a potvrdila Janine panenstvo, čo takisto hralo proti ich zámerom.

Jana si veľmi dobre uvedomovala, čo jej reálne hrozí. V jednej z odpovedí povedala:

  • „To, čo som vždy hovorila počas procesu, to isté by som vždy chcela povedať a zachovať. A keby som aj bola odsúdená, a keby som už videla horieť oheň a kata pripraveného, a hoci by som bola už aj v ohni, nepovedala by som nič inak a zachovala by som všetko tak, ako som povedala, až po smrť."  (Zdroj)

Zapisovateľ si pri tejto odpovedi poznačil na okraj: Responsio Johanne superba.

Biskup dostal ďalší nápad. Spolu so sprievodom zobral Janu na pohrebisko v Saint-Ouen, kde ju verejne vyzval, pod hrozbou okamžitej popravy (hranica bola vopred pripravená), aby sa zriekla svojej herézy. Prečítali jej písomnú listinu s pripravenou formulou zrieknutia sa. Bolo jej sľúbené, že ak podpíše, bude vyslobodená z rúk nepriateľov a premiestnená z anglického žalára do cirkevného väzenia.

I keď sa Jana doteraz tak statočne bránila proti desiatkam učencov, napokon sa zlomila. Zaprela a odvolala všetko, čo dosiaľ tvrdila a podpísala toto predložené vyhlásenie:

  • Priznávam, že som ťažko zhrešila nepravdivým predstieraním, že som mala zjavenia od Boha, zjavenia anjelov, sv. Kataríny a sv. Margaréty; zvádzaním iných; hlúpou a ľahkomyseľnou vierou; veštením; rúhaním sa Bohu a jeho svätým; porušovaním Božského zákona, Svätého písma a cirkevných kánonov; necudným oblečením, proti prirodzenej slušnosti a skromnosti ženského pohlavia; túžbou po prelievaní ľudskej krvi; tým, že som povedala, že všetko, čo som urobila, som konala na príkaz Boha, anjelov a svätých, a popierala som svoj omyl; opovrhovaním Bohom a jeho sviatosťami; vyvolávaním vzbúr; modlárstvom, vzývaním a uctievaním zlých duchov.

    Bola som schizmatik a mnohorakým spôsobom som pochybila vo viere. Ale všetkých zločinov a omylov sa zo srdca opravdivo zriekam a všetkých sa ich vzdávam.

    Prisahám a sľubujem Svätému otcovi, pápežovi v Ríme a jeho nástupcom a aj vám páni, ctihodný otec v Bohu, pán biskup z Beauvais a pán inkvizítor, rehoľný brat Jean Lemaitre, že zostanem v jednote s našou svätou matkou Cirkvou a v poslušnosti nášmu Svätému otcovi, rímskemu pápežovi. A toto hovorím, potvrdzujem a prisahám, pred všemohúcim Bohom a na sväté evanjeliá,

    Jehanne +

Tým z nej bola sňatá exkomunikácia a dostala doživotný žalár. Opäť ju však vrátili do jej cely v anglickom žalári, napriek sľubom, že pôjde do cirkevného väzenia.

Ale o štyri dni nato bola znova nájdená v mužskom oblečení. Porušila svoju prísahu, ako sama doznala, lebo ani jej väznitelia nedodržali prísľub, že sa bude môcť zúčastniť na omši a prijať Spasiteľa a že jej budú sňaté okovy. „Radšej zomriem, ako byť v okovách!“



Obr. Rekonštrukcia Janinej cely v žalári v Rouene. Zdroj


Obr. Detail – rekonštrukcia železných okov na lôžku. Zdroj

Nasledoval ďalší výsluch v prítomnosti sudcov a asi 40-tich prísediacich, na ktorom Jana vyznala:

  • Ak by som hovorila, že ma neposlal Boh, zatratila by som samu seba, lebo je to pravda, že ma poslal Boh. Moje Hlasy mi povedali od minulého štvrtku (deň podpisu, pozn. autora): „Spravila si veľké zlo, keď si vyhlásila, že to, čo si (za posledné roky) vykonala, bolo zlé.“ Všetko, čo som vtedy povedala a odvolala, bolo len zo strachu pred ohňom. (Zdroj)

Zapisovateľ dal ku týmto slovám poznámku: Responsio mortifera. Stalo sa to v pondelok 28. mája 1431, deň po sviatku Najsvätejšej Trojice. Z tohto bodu už nebolo návratu.

O dva dni na to, 30. mája 1431 skoro ráno jej bol verejne na námestí tesne pred popravou prečítaný rozsudok:

  • Vždy, keď otrávený vírus kacírstva natrvalo napadne člena Cirkvi a premení ho na Satanov obraz, treba venovať maximálnu pozornosť tomu, aby sa strašná nákaza tejto zhubnej lepry nešírila na ďalšie časti mystického Tela Kristovho. Z rozhodnutia svätých Otcov majú byť zatvrdilí heretici oddelení spomedzi spravodlivých.

    Po zbavení sa omylov sa v tvojom srdci znovu objavil Autor rozkolu a kacírstva, ktorý ťa už raz bol zviedol a ktorý sa potom prejavil tvojimi spontánnymi vyznaniami a tvrdeniami - ó, hanba! – tak, ako keď sa pes vracia späť k svojim zvratkom, vrátila si sa aj ty k svojim chybám a zločinom; a bolo s najvyššou istotou preukázané, že si sa iba klamným spôsobom zriekla svojich chybných myšlienok a omylov, a nie v úprimnom a vernom duchu. Z týchto dôvodov deklarujeme, že si opäť upadla do tvojich starých omylov a podľa rozsudku exkomunikácie, ktorý si si tým sama privodila, VYHLASUJEME, ŽE SI NENAPRAVITEĽNÝ HERETIK (angl. relapsed heretic, heretik-recidivista).

    Deklarujeme, že Jeanne sa má považovať za kacírku: po tomto rozsudku, ktorý týmto vyhlasujeme, sa prenecháva svetskej moci, ktorú týmto žiadame, aby voči nej bola mierna – rogando eam ut cum velit mite agere (zvyčajná formula, ktorou sa obete posielali na hranicu). (zdroj)

Poznámka: Je zaujímavé, že biskup Cauchon napriek tejto exkomunikácii ešte dovolil Jane tesne pred smrťou prijať Eucharistiu. Možno ani sám neveril tomu, že Jana je heretik.

Mnohí očití svedkovia popravy vydali svedectvo, že rozsudok si vypočula pokojne. Svojim žalobcom odpustila a požiadala kňaza, aby za ňu odslúžil omšu. Od tohto okamihu sa atmosféra v zhromaždenom zástupe zmenila. Väčšine sudcov aj žalobcov, vrátane anglických vojakov, po týchto jej slovách začali tiecť slzy. Kat konal svoju povinnosť...

Z plameňov kričala: „Nie som kacírka. Hlasy, ktoré som počula, pochádzali od Boha. Čo som robila, robila som z Božej vôle.“ Umierajúc hlasne vzývala mená Ježiša, Márie a svätých. Všetci okolostojaci plakali, Francúzi aj Angličania, kňazi i sudcovia. Niektorí svedkovia potvrdili, že slzil aj biskup Cauchon.

Obklopená ohňom a dymom vyriekla svoje posledné slová: „Moje Hlasy ma neoklamali. Ježiš! Ježiš!“ (porov. Katechizmus, 435)

Biskup Pierre Cauchon sa po tejto udalosti už nemohol vrátiť do sídla svojej diecézy v Beauvais. Mesto medzitým získali Francúzi späť. Dostal nové biskupstvo v Lisieux, ktoré viedol až do svojej smrti v roku 1442. Zomrel náhle, ako mu Jana predpovedala. Pochovaný bol v bazilike v Lisieux, v hrobe na neznámom mieste bez označenia mena. Cauchon bol posmrtne exkomunikovaný pápežom Kalixtom III. v roku 1457 za úlohu, ktorú zohral v procese s Janou z Arku. Jeho pozostatky boli nájdené iba náhodou pri rekonštrukcii klenby krypty v bazilike v roku 1931.

Posmrtná rehabilitácia

Niekoľko rokov po Janinej smrti sa jej matka a bratia dožadovali u pápeža Mikuláša V., aby vec znovu prešetril. Pápež súhlasil a inicioval nový súdny proces vedený renomovanými právnikmi tej doby. Zhromažďovanie právnych podkladov trvalo šesť rokov. Napokon v rokoch 1455-56 zasadal nový tribunál – vo viacerých mestách, kde Jana pôsobila – a bolo vypočutých 115 očitých svedkov z rôznych etáp jej života.

V záverečnej analýze, ktorú redigoval hlavný francúzsky inkvizítor Jean Bréhal, bol vyhlásený predchádzajúci proces za nelegitímny a rozsudok za neplatný z dôvodu nedostatkov vecnej i formálnej povahy:

  • absencia obhajcu,
  • obžalovaná bola mladistvá,
  • nenávistná zaujatosť sudcov voči obžalovanej,
  • svetské a nie cirkevné väzenie,
  • miesto konania,
  • vynechanie dôkazov a svedeckých výpovedí priaznivých pre jej prípad.

Ako bolo spomenuté, Jana predtým už postúpila vyšetrovanie na začiatku svojho verejného účinkovania pred súdnou radou v Poitiers. Viedol ho remešský arcibiskup, ktorý bol metropolitom biskupa z Beauvais. Čiže Jana bola vyšetrovaná v tej istej veci už druhý-krát a to pred súdom nižšej inštancie.

Aj miesto konania procesu nebolo správne. Ako cirkevná väzeňkyňa bola zajatá v jednej diecéze, ale súdená v inej. Napokon súdne konanie malo prebiehať na zvyčajnom súde a nie na hrade.

V správe o Janinej rehabilitácii sa konštatuje, že formy zákona sa skutočne dodržiavali, ale jeho duch bol vážne porušený. Jej sudcovia sa chceli poistiť posudkom učencov z Parížskej univerzity, ktorým však boli predložené na posúdenie len niektoré vybrané pasáže z jej výpovedí, vytrhnuté z kontextu, bez kvalifikačných súvislostí a často s vynechaním dôrazu na kľúčových slovách výpovedí obvinenej.

Z cirkevno-právneho hľadiska všetky tieto hrubé nespravodlivosti voči Jane boli umocnené skutočnosťou, že výsledok vykonštruovaného procesu bol vopred daný politickou objednávkou nepriateľov Francúzska a že hlavný sudca biskup Cauchon bol iba poslušným vykonávateľom tejto objednávky. Ani zďaleka to nebol spravodlivý proces.

Veľká úcta k Jane, ktorá medzi francúzskym ľudom začala prakticky ešte počas jej života, pretrvávala mnoho desaťročí/storočí po jej smrti. Napokon, zrejme ako reakcia Sv. stolice na zavedenie odluky cirkví od štátu vo Francúzsku v roku 1905, bola Jana z Arku v apríli 1909 blahorečená pápežom sv. Piom X. Svätá stolica sa aj takto snažila o znovuzískanie „najstaršej dcéry Cirkvi“. Krátko na to bola Jana svätorečená pápežom Benediktom XV. Stalo sa tak v roku 1920, presne pred 100 rokmi.

Aktualizácia posolstva

Súčasný Katechizmus Katolíckej cirkvi cituje sv. Janu z Arku na štyroch miestach (odst. 223, 435, 795, 2005). Pápež Benedikt XVI. venoval jej životnému príbehu jednu zo svojich katechéz:

  • Súcit a vášnivé nasadenie mladého sedliackeho dievčaťa zoči-voči utrpeniu ľudí bolo zosilnené jej mystickým vzťahom s Bohom. Jedným z najoriginálnejších aspektov svätosti tejto mladej ženy je práve toto spojenie medzi mystickou skúsenosťou a politickou misiou.
        Benedikt XVI, katechéza 26. jan. 2011 (zdroj)

Pri interpretácii posolstva jej príbehu v našich časoch sa môžeme posunúť ďalej.

Sv. písmo hovorí o poslušnosti veriacich voči cirkevnej autorite jasne: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“ (Lk 10, 16) Kresťan je povolaný, aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im, aby si ich vážil a mal ich v láske. (porov. Katechizmus, 1269) Predstavení Cirkvi konajú in persona Christi, v zastúpení Krista. 

  • Kán. 212 - § 1. Veriaci, vedomí si vlastnej zodpovednosti, sú povinní s kresťanskou poslušnosťou pridŕžať sa toho, čo posvätní pastieri, reprezentujúci Krista, vyhlasujú ako učitelia viery alebo stanovujú ako správcovia Cirkvi.
        Kódex kánonického práva

Čo ak sa ale cirkevná autorita, niekedy sa môže stať, spreneveruje svojmu poslaniu? Nejaký jej konkrétny predstaviteľ. A ani to nemusí byť navonok hneď viditeľné. Eventuálne aj duchovná autorita môže byť skorumpovaná:

  1. mravne (napr. autorita kryla/neriešila sex. zneužívania detí klerikmi),
  2. mocensky (prípady niektorých predstaviteľov Cirkvi v minulosti, ktorých si štátna moc „kúpila“ nejakou formou výhod),
  3. politicky (priama kolaborácia c. autorít so svetskou mocou v režimoch nepriateľských voči Cirkvi),
  4. finančne (napr. nedávna sprenevera stoviek miliónov eur zo zbierky „Halier sv. Petra“),
  5. duchovne alebo z hľadiska vierouky...

Ak sa niečo také stane (resp. stane sa to verejne známym), pre veriaceho je to veľkou skúškou, pretože na jednej strane je zaviazaný k poslušnosti, rešpektu, úcte a láske voči autorite ako voči samému Kristovi a na strane druhej je tá autorita toho nehodná. Je hodná akurát tak opovrhnutia.

V tejto situácii je vhodné pripomenúť si to, čo napriek dramatickým okolnostiam, sv. Jana z Arku odpovedala jej sudcom: „Ježiš Kristus a Cirkev to je podľa mojej mienky jedno a to isté a netreba z toho robiť problém.“ (porov. Katechizmus, 795) Dáva dôraz na zdravý zmysel veriaceho, ktorý nezatvára oči pred realitou, a v srdci je pevne ukotvený v Bohu.

Áno, pre veriacich je to skúškou. Sv. Peter píše vo svojom liste prvým kresťanom: „Nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné.“ (1 Pt 4, 12)

Je fascinujúce a inšpirujúce zároveň sledovať, ako Jana obstála v tomto ohni, ktorý nakoniec pre ňu nebol len alegorický.

 

Zdroje:
http://www.stejeannedarc.net/
http://saint-joan-of-arc.com/journey.htm
http://www.stjoan-center.com/Trials/index.html
https://www.jeanne-darc.info/trial-of-condemnation-index/
http://www.historickarevue.com/clanok/panna-jana_z_arku
https://historickarevue.sme.sk/c/22528910/jana-z-arku-ako-obycajne-dievca-zachranilo-francuzsko.html

Úvodný obrázok: 3B Productions

Autor (1973) je bývalý matfyzák, oázista, futbalista, univerzitný učiteľ... súčasný manžel, otec, IT-špecialista pendler, univerzálny športovec amatér, podporučík v zálohe... budúci (ciele nie sú zoradené podľa priority) vlastník rodinného domu, starý otec, malý farmár, motorkár, občan neba - ideálne mučeník...

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Najlepší minister súčasnej vlády

Najlepší minister súčasnej vlády

Pri debatách o politike sa nedá v našich zemepisných šírkach, hlavne počas nevídanej krízy, vyhnúť emóciám. Veľmi to ovplyvňuje úroveň logickej analýzy a triezveho uvažovania, ktorú si často dokážeme udržať vysoko pri pohľade na zahraničie. Odosobnené analýzy a uvažovanie sa pekne ukázali pri nedávnych amerických voľbách aj tu na Postoji.