Depresia, nevyrovnanosť, samovražda a 280 eurový príspevok na jasle

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Depresia, nevyrovnanosť, samovražda a 280 eurový príspevok na jasle

Tento článok dávam skôr ako som plánovala. Nie je o politike, ale kvôli novým podmienkam Postoja (nie som síce členkou žiadnej strany, ale kandidujem za jednu do parlamentu) som sa musela poponáhľať...takže preto.

Štát podporuje mamy, ktoré idú od detí do práce skôr tzv. "príspevkom na jasle" vo výške 280€ a to asi preto, lebo si myslí, že je to pre štát výhodné (pracujúce matky sú produktívnou silou platiacou dane a odvody). Ale to je len krátkodobý, ekonomický pohľad, ktorý nezohľadňuje dôsledky neprítomnosti mamy u tak malého dieťaťa a ich vplyv na jeho psychický vývin a duševné zdravie. 

Je preukázané, že ak také malé dieťa je oddelené od mamy, hrozí, že si nevytvorí vzťahovú väzbu a zvyšuje sa u neho pravdepodobnosť vzniku psychických porúch v dospelosti, depresií apod.  Z takýchto detičiek vyrastajú menej vyrovnaní dospelí ľudia. Výskumy a prax potvrdzujú, že depresia a rôzne iné psychické poruchy znižujú pracovný výkon, liečenie týchto porúch znamená ďalšie náklady pre štát. A tak, aj keby sme sa na túto rýdzo „ľudskú“ oblasť pozerali iba z ekonomického hľadiska, tak v dlhodobom horizonte štát ekonomicky nakoniec stráca.

Je mi jasné, že ekonomická situácia mladých rodín je dnes žalostná a určite potrebujú na štart do života peniaze. Treba ale zvážiť, akú cenu za "príspevok na jasle" zaplatím. Je to na každom z nás. Alebo je možnosť zatlačiť na štát, aby sa to zlepšilo.

Som mamou štyroch detí a mnohé rozhodnutia v starostlivosti o nich neboli paradoxne „odborné“, ale inštinktívne. Napr. naše deti s nami spinkávali v posteli takmer do troch rokov, aby sa mohli v noci pritúliť, alebo mohli byť dojčené podľa potreby. Minimálne spávali s jedným z rodičov v izbe počas noci, keď už sme mali viac detí. Často som ich nosila a objímala, nielen ako batoľatá, ale aj keď boli v predškolskom veku. A vlastne až doteraz, aj keď sú už väčší. A to nedbajúc dobre mienené rady, že si týmto deti rozmaznám.  Dojčatá nemožno rozmaznať, len saturovať ich potreby. Pri uspávaní som im spievala, cez deň sa s nimi hrávala a čítala im. A to všetko by nebolo možné, ak by som pracovala na plný úväzok. Nie som dokonalá mama, ale toto mi pripadalo ako veľmi prirodzené, tak som to cítila.

„Investícia“ sa však vrátila. Naše deti sú odvážne, sebavedomejšie, sú kamarátske, spoločenské, inteligentné a s mnohými darmi v oblasti hudby, výtvarného umenia, či športu. Zároveň je v nich aj veľká citlivosť a empatia voči druhým. Samozrejme, že nie všetko je dokonalé a vedia nás aj potrápiť, problémy sú a určite aj budú, ale v princípe som rada, že tie rodičovské roky, či už „bez štandardného spánku“ alebo bez kariéry mali určite význam. Sú to roky, ktoré sa už nikdy nevrátia.

Trošku teórie:

Haiman (2012) uvádza niekoľko podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom:

matka pozoruje a správne identifikuje potreby dieťaťa,

reaguje spôsobom, ktorý primerane uspokojí aktuálnu potrebu dieťaťa,

spĺňa všetky potreby dieťaťa krátko po tom, ako dieťa začne signalizovať potrebu, napr.: plače,

správanie matky je citlivé a láskyplné.

Brisch (2011)  vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje a ďalej vyzdvihuje význam jemnocitu a slovnej výmeny s dieťaťom.

Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje aj očný kontakt a dotyk. 

Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Bezpečne pripútané deti, ktorým je poskytovaná primeraná starostlivosť, ochrana a opora, pociťujú psychologickú slobodu, čo im umožňuje preskúmať svet (Brisch, 2011, Shahar-Maharik a Oppenheim, 2016).

Výskumy životných udalostí v rannom detstve poukázali na skutočnosť, že stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou (Hašto, 2005). Benoit (2004) uvádza, že kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Z toho vyplýva, že bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin.

Existuje priamy vzťah medzi bezpečnou väzbou, vývinom mozgu a psychickým zdravím dieťaťa. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu a  schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém).

Tiež je to obdobie, kedy je mozog plastický a citlivý na vplyvy zo sociálneho prostredia. Čiže rodič, ktorý reaguje citlivo a primerane na všetky potreby dieťaťa vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v rôznych stresových situáciách, čo je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývin (Malekpour, 2007, Nosková, 2011, Schore, 2001).

Bezpečná vzťahová väzba ako uvádza Brisch (2011) je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch (Lečbych a Pospišilíková, 2012). Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy.

Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov. Gearity (1996) uvádza, že primerane vytvorená väzba posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie.

Rovnaký názor zastáva aj Brisch (2011). Deti s istou väzbou majú v predškolskom veku lepšiu schopnosť empatie. Dokážu sa lepšie vcítiť do myšlienok a pocitov svojich kamarátov. 

Deti s vytvoreniu vzťahovou väzbou sú odolnejšie pri zvládaní záťaže. Sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov. Tieto pozitívne vzorce správania majú sklon pretrvávať.(Zimmermann, 2004, Hašto a Tavel, 2015).

Bezpečná alebo istá vzťahová väzba významným spôsobom ovplyvňuje aj kognitívny vývin. West, Matthews a Kerns (2013) poukázali na to, že deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Birsch (2011) uvádza, že deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si. Lepšia je nielen ich pamäť, ale aj rečový vývin. 

Toľko odborná literatúra.

Mama, ktorá pracuje ešte pred dovŕšením 3 roku jej dieťaťa, nemá až také duševné ani fyzické kapacity reagovať milo, bez podráždenia, únavy, zvlášť ak má detí viac a hlavne prichádza o „unikátny“ čas nielen svojho dieťaťa, ale aj svoj čas, ktorý im mohla venovať a ktorý sa už nikdy nevráti.

Dnes sa čoraz viac stretávame s informáciami o zvýšení počtu samovrážd u mladých ľudí, nárastu duševných porúch, depresií, nezáujmu a citového chladu. Môže to byť aj dôsledok vyššie uvedeného. Stálo by za to, aby sa štát zamyslel ako podporiť rodiny s malými deťmi tak, aby neboli maminky malých detí motivované pracovať, ale aby zostávali s detičkami doma. Napr. keby tých 280 eur nedal štát len pracujúcim mamám, ale aj tým, ktoré sa rozhodnú zostať so svojim dieťaťom doma. Ak máte aj iné nápady sem s nimi : ) Byť doma s malým dieťatkom sa totiž oplatí:). 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo