Musíme aj my ženy byť progresívne? Nemôžeme byť "len" normálne?

Zaujala ma iniciatíva strany Spolu založiť ženskú platformu. Možno som neporozumela celej veci, ale už samotné vydelenie sa žien v platforme mi nepríde ako rovnocenné. Sú kultúry, kde žena naozaj nemá práva ako muž a tam sa ženy stretávajú osobitne, bez mužov, aj na verejných miestach majú svoje vyhradené priestory. A v tejto plarforme sa ženy samé rozhodli vyčleniť.

Poukazovanie na rovnosť mužov a žien má do istej miery zmysel, ale naozaj v medziach zdravého rozumu. Berúc do úvahy psychické a fyzické odlišnosti medzi oboma pohlaviami je jednoducho nutné uznať, že muži sú viac disponovaní k istým druhom činností a ženy zas k iným.

Pomôžem si schválne nie článkami z výsostne odborných publikácií, ktorých je neúrekom, ale článkom z denníka SME s názvom Protiklady: muž a žena zo 4.9.2007.  Vtedy, zdá sa, ešte tento denník rešpektoval prirodzenosť, výskum a zdravý rozum.

V článku sa píše, že to, čo muži a ženy vnímajú a cítia, nespracúvajú rovnako. Odlišná je schopnosť mužov premýšľať strategicky a takticky. Vedia robiť rozhodnutia v emočne náročných situáciách. Pravdaže, toto platí veľmi všeobecne. Všetci poznáme veľmi schopné ženy, mysliace analyticky, logicky a tiež mužov, ktorí to nedokážu. Ale vo všeobecnosti sú podľa psychiatričky Caisovej vo vojne generálmi muži a na burze sa ženy tiež uplatňujú menej. Podľa výskumov mozog žien a mužov reaguje v istých situáciách rozdielne.

Nemenej dôležitý je fakt rozdielnej telesnej konštrukcie. Holt, manžel odnesie ťažké nákupy ľavou zadnou, ja s fučaním a vzdychaním. Pretože ženy sú vo všeobecnosti ľahšie než muž, majú ľahšie kosti, menej svalov.

Z týchto rozdielov plynie aj kariérne smerovanie nás žien, ktoré sa nastavuje už výberom škôl a študijného zamerania. Na technický zameraných, či už stredných alebo vysokých školách študujú prevažne muži. Je to prirodzený výber.

Tých rozdielov je oveľa viac a cieľom nie je odborná dišputa, skôr poukázanie na to, že s istými vecami opatrne.

A čo sa týka žien v politike...hm, určite sú ženy, ktoré netúžia po deťoch. Treba to rešpektovať. Ale asi mi dáte za pravdu, že väčšina z nás  žien po deťoch túži. A keď už sme matkami, niečo v nás prepne na režim obetavej levice, chrániacej svoje mláďatá. Ideálne sa deťom snažíme zabezpečiť citovú a fyzickú starostlivosť v maximálnej miere. A do úzadia sa dostávajú všetky ostatné záležitosti. A aj kariéra, možno i politická. Niekedy je napriek tomu žena šťastná, i keď sa jej kariérne predstavy nenaplnia. Inokedy si ich splní, keď deti odrastú. Niektoré to stíhajú popri deťoch, otázka je, za akú cenu.

Ale sme my ženy naozaj nastavené tak, že dieťa je pre nás bremenom v sebarealizácii? Podľa mňa nie. Iste, máme každá chvíle, keď nám všetko lezie krkom, je toho priveľa a deti by sme najradšej videli 1000 km ďaleko. Ale to je prirodzené. Potom zas prídu chvíle šťastia a vďaky za to, že sú v našich životoch.

Spomínam si na rozhovor s dvomi úspešnými ženami. Prvou je módna návrhárka Lýdia Eckhardt, ktorá uviedla, že napriek tomu, že ju práca napĺňala, ak by mohla niečo vo svojom živote zmeniť, bola by to možnosť mať ešte ďalšie deti. Má len jedno. A druhá pani je Simona Stašová, dcéra Jiřiny Bohdalovej. Tá uviedla, parafrázujem, že jej profesia, akokoľvek krásna jej znemožnila vychutnať si a prežiť materstvo, byť jednoducho so svojimi deťmi a to sa už podľa nej nedá vrátiť. Takže každá minca má dve strany. Dnes, myslím si, doba nerozlišuje pri výbere adeptov na funkciu medzi mužmi a ženami, skôr ide v ideálnom prípade o schopnosti a v menej ideálnom o konexie.

A čo sa týka cieľa platformy ochrániť ženy pred pôrodom, počas neho i po ňom, priznám sa, nerozumiem. Ako chrániť ženu pred pôrodom? Veď tehotnú ženu najlepšie "chráni" lekár, ktorý ju i dieťa starostlivo sleduje. Rovnako je to počas pôrodu. A ak aj sú lekári a sestry, ktorí zlyhávajú odborne, na to je tu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak personál zlyháva ľudsky, chýba mu empatia, žiaľ, to sme my ľudia, ale aj situácia v našom zdravotníctve. Nedostatok personálu, vyčerpaný personál a z toho plynúce zlyhania. Takže zostáva už iba po pôrode. Neviem, či sa myslí obdobie šestonedelia alebo až po zvyšok života ženy.  To je nejasné.

Som za zdravú rovnocennosť mužov a žien tam, kde je na mieste. Príkladom je rovnaká mzda za rovnakú prácu. Ale myslím, že na Slovensku sú oveľa pálčvejšie témy a problémy, ktoré treba riešiť, ako je emancipácia.

Čo mi však v cieľoch tejto platformy najviac chýba, je ochrana detí. Tie sú totiž najbezbrannejšie. A prekvapuje ma, že práve ženy na to zabudli.

 

PhDr. Mária Benová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo