„Svätá vojna“ plná nenávisti

„Svätá vojna“ plná nenávisti

Tak už to začalo.

Už sa kopú zákopy. Kultúrne vojny. Už sa niekto teší, že nebude treba pripravovať volebné programy, nebude treba vízie. Nebudú totižto potrebné. Nebude potrebné nič. Potrebné bude len, ako sa to spieva v jednej českej pesničke: „jen buřty, pívo a nenávist  ...“.

Je dosť možné, že sa v opozícii dohodneme na nejakej predvolebnej spolupráci, nie predvolebnej koalícii, ale dohode o spolupráci. Možno áno. Bola by to dohoda o spolupráci v tom, že v rámci opozície zvládneme aspoň to, že na seba nebudeme navzájom útočiť.  

Možno sa zopár krát stretneme aj k možnej ďalšej dohode o povolebnej spolupráci. Možno. Možno aj zistíme, že už nie sme odsúdení na to, aby nám tu vládol Smer s jeho kumpánmi, Bašternákom, Kočnerom, Vadalovcami. Možno zistíme, že po ďalších voľbách nie sme odkázaní na to, že tu bude vládnuť Fico, Kotleba, Harabín. Možno to zistíme a možno nie. A možno, ak to aj zistíme, tak to niekto prekazí.

Kto vie? Politika je emočná, vizuálna a iracionálna. Na Slovensku, žiaľ, viac ako kde inde. Žiaľ.

Divízie pripravené, zákopy vykopané...

My kresťania nemáme väčšieho nepriateľa ako vnútorného nepriateľa. Sekulárny svet to chápe. Chápe, že KDH je dôležité pre systém parlamentnej demokracie a nemá záujem nás zničiť. Paradoxné je však to,  že náš vnútorný nepriateľ poctivo kope zákopy a zakopáva do nich vlastných. 

Dnes oslavujeme sviatok Sv. Cyrila a Metoda - našich vierozvestcov, ktorí boli pozvaní, aby nás evanjelizovali v našom jazyku. Prišli sem z ďaleka. Cesta bola náročná, lietadlá neboli. Doniesli nám slovo a ako sme sa odvďačili? Ich učeníkov sme vyhnali, podľa legendy nahých v chladnom počasí. Tá predstava obrazu našej nevďačnosti mi chodila po rozume už dávno. Pred dvadsiatimi rokmi som si dal namaľovať obraz vyhnania učeníkov. Autorovi som sa snažil vizualizovať moju predstavu ako to bolo. Ten obraz mám doteraz a pripomína mi, že sme v niečom nejakí čudní, krutí, nespravodliví. Boli sme alebo ešte stále sme?

Pán Chromík z Aliancie za rodinu od včera rozosiela maily, spisuje petičnú akciu, vyzýva mňa, vyzýva KDH. 

A ja sa pýtam, prečo mi nezavolal? 

Číslo na mňa má. Na čo je potrebné robiť to takto? Nebolo by lepšie najskôr si to vydiskutovať a dostať odpovede? 

Ako politici musíme spolu diskutovať. Áno, diskutovali sme aj s PS a Spolu. No a čo? S kým sme mali diskutovať? S Kotlebom? S Harabinom? Niekto vládnuť musí a ak nebudú vládnuť demokrati, tak nám budú vládnuť ľudia ako Kotleba, Harabín, Fico. Potom už niekto bude spokojný? A to, že diskutujeme s PS/Spolu je zlé?

Učia to už v „prípravke“ akejkoľvek školy na stratégie. Je dôležité byť tam. Je dôležité mať protivníka blízko. Je dobré vidieť mu na ruky. Už v prípravke to učia. Tých, ktorí sa chcú učiť. Ak nie ste pri stole, tak ste na jedálnom lístku aj s Vašou agendou.

Pán Chromík tendenčne vykresľuje niektoré skutočnosti. Povie A  a nepovie B. Linkuje reportáž Markízy, ktorá bola o inom a bola urobená trochu nešťastne. Ja som ju nestrihal, bol som práve na večeri u čínskeho veľvyslanca. Bolo dosť nevhodné odbiehať od stola, keď som zistil ako to je urobené. Volal som v ten večer p.Kovačičovi, že to nie práve najšťastnejšie zostrihané a že to niekto môže pochopiť všelijako, špeciálne „ľudia, ktorí počujú aj trávu rasť“. Moc mi to nepomohlo. Neviem zmeniť spracovaný príspevok, môžem však teraz povedať, že to moje vyjadrenie na konci nebolo myslene k téme, ktorú práve predtým riešil p. Kovačič, vyjadril som na konci súhlas,  že som pozitívny k tomu, že nejaká predvolebná spolupráca bude.

Pán Chromík niečo vo svojej výzve zamlčal. Prečo povedal  A a nepovedal B?  Ak by chcel byť korektný, spomenul by vo svojej výzve, že v reportáži redaktor položil otázku aj o tom, že by mohlo dôjsť k sprísneniu potratového zákona. Či toto pre p. Chromíka už nie agenda? Už len nenávisť? Zákopová vojna? 

Zákon o interupciách sa v zásadnom parametri, teda dokedy je možné vykonať interrupciu nemenil celých šesťdesiat rokov. Opakujem celých šesťdesiat rokov. Pýtam sa, kde boli celé to obdobie všetci tí bojovníci? Kde boli, keď nevedeli priniesť žiadny výsledok? Výsledok sa totižto ráta. Výsledok, nie reči.

/Mimochodom, tento blog som písal ráno, ale zverejňujem až poobede. Medzitým som bol na svätej omši v Nitre pri príležitosti sviatku Svätého Cyrila a Metoda. Vo veľmi peknej homílii otec biskup F. Rábek spomínal aj tento zákon a aj to, že šesťdesiat rokov sa nič nezmenilo. Zaujímavé, že sme si na to spomenuli v rovnakom čase. Ja som od neho neodpisoval a otec biskup už odo mňa dupľom, nie :)./

Ja som pár dní po zvolení za poslanca roku 2012 vyskladal z 13000 detských topánočiek veľké srdce na Hlavnom námestí v Bratislave /toľko bolo rok predtým potratov na Slovensku/. V roku 2015 som presvedčil KDH, aby sme išli vysadiť sedemtisíc päťsto stromčekov /toľko bolo potratov rok predtým/ v rámci akcie Život za život . Ten „les“ je pri Ružomberku a volajú ho KDH-ácky les. 

Ja som urobil aspoň niečo. Niečo, čím sa citlivo upozornilo na problém ochrany života. Čo urobil niekto iný? Len sa pýtam. Častokrát okrem jalového tárania nič. Pán Chromík urobil referendum, beriem, klobúk dole.

Tak či onak, výsledok žiadny. Zákon, dokedy je možné vykonať interrupciu je platný a nezmenený viac ako šesťdesiat rokov.

Sem tam sa niekto zjaví a začne počítať, koľko počatých detí bolo od prijatia potratového zákona potratených. Ja sa pýtam, ak by teraz bola možnosť skrátiť dobu, do ktorej  je možné vykonať interrupciu, ergo zabiť menej nenarodených detí, je to zlé?

Nie, ešte nie je nič dohodnuté a ani nemôže byť dohodnuté a možno ani nič dohodnuté nebude. Bude to tak lepšie? Bude spokojnosť? 

Bude zaujímavé sledovať, čo vlastne ženie niekoho v našom konzervatívnom svete. Čo je silnejšie: nenávisť alebo ochrana počatého života? Viete, čo bude zaujímavé?  Čo ak nás liberáli nachytajú na hruškách a odhalia, čo sme vlastne zač? Sme skutočne za život alebo sme len proti niečomu a ženie nás nenávisť? Čo je silnejšie?

Ja neviem nenávidieť a nechcem sa to ani naučiť a učiteľov je veľa. 

Ak by liberáli prišli s tým, že ak by sa upravila možnosť nazerania do zdravotnej dokumentácie, dedenie, teda úprava procesných úkonov pri pároch rovnakého pohlavia, tak oni by zas akceptovali, že z 12-tich týždňov by sa doba, do ktorej je možnosť vykonať potrat skrátila iba do doby, kým plodu začne biť srdce, čo je cca šesť týždňov od počatia. 

Čo potom? Čo by malo KDH urobiť?

To som zvedavý, akú petíciu zorganizuje potom pán Chromík.

Škoda, že mi pán Chromík nezavolal, mohli by sme si to vydiskutovať. Stále som však pripravený s ním o tom rozprávať. 

KDH stojí a bude stáť za svojimi hodnotami. Viem, čo máme v stanovách, sám som navrhoval, aby to v stanovách bolo. Zaujíma ma, kto a ako nám poradí, ak by nastala taká situácia, ako spomínam. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo