Je láska pre každého z nás!?

Jeden z najkrajších mesiacov v roku je máj a okrem mnohých prívlastkov ho nazývame mesiacom lásky. Stretávame ľudí vonku v prírode, na prechádzke, cítime vôňu orgovánu a mnohí z nás si regenerujú svoje telo, aj myseľ.

Niekto je so svojim životom spokojný a stačí mu pohľad na rozkvitnuté stromy. Vystavuje svoju tvár slnku a je vďačný za všetko, čo má. Za lásku, ktorá dáva jeho životu zmysel, za svoju rodinu, za prácu, ktorá ho baví, za vieru, ktorá mu pomáha zvládať mnohé životné situácie.

Iný hoci cíti lúče slnka, má zrak zastretý svojimi starosťami. Buď sa nad niečím trápi, alebo mu nie je dobre samému zo seba. Kladie si otázky čo ďalej so svojim životom, čo v ňom vie zmeniť, ako sa pohnúť z miesta. Ničí sa výčitkami, prečo stále zlyháva v určitých predsavzatiach, prečo sa nevie ozvať, keď cíti nespravodlivosť, či krivdu.
V hlave si často prehráva ako správne v nejakej situácii zareaguje a v realite sa stiahne do úzadia, lebo to nedokáže. Nie preto, žeby mal nízke sebavedomie, alebo strach. Je to z dôvodu, že si stále nahovára, že to raz bude dobré. Že niekto, kto mu ubližuje konečne pochopí ako sa mýli a bude sa správať inak. Že niečo, čo sa v živote deje, bude zrazu iné. Naivná predstava, lebo ťažko sa len tak niečo zmení. Treba veci uchopiť do vlastných rúk. Veď to, čo je pokazené a nedá sa opraviť je najlepšie vyhodiť. Načo to odkladať na vhodnejšiu príležitosť. Tá nikdy nemusí prísť.

Ak nás stále niekto obchádza a my cítime, že nemá dobré úmysly, vzchopme sa a dokážme ho dať preč zo svojho života. Nie preto, že sme bezcitní, ale naopak, že naše city sú na správnom mieste. Lebo máme k sebe úctu. Darmo rozdávame všetkým okolo nás svoju pozornosť, lásku, svoje sily, keď na seba zabúdame. Ak sa máme naozaj radi doprajme si nielen viac spánku, oddychu, ale aj to, čo nám robí skutočnú radosť. A zbavme sa pokiaľ sa dá toho, čo nám z tej radosti uberá.

Máj lásky čas, nech nie je len symbolom lásky k naším milovaným, ale aj lásky k nám samotným. Aby sme sa pri rozdávaní lásky necítili ako na vyprahnutej púšti a nečakali, kedy nám niekto podá pohár vody.
Ale ako na rozkvitnutej lúke plnej kvetov, ktoré si môžeme natrhať kedy sa nám zachce a nemali sme pocit, že nie sme toho hodní. Aby sme všetku lásku, ktorú rozdávame svojej rodine, svojim blízkym mohli naozaj precítiť.

Láska je vzácna pre každého, kto ju dostáva a zároveň odovzdáva. Láska k sebe nám však dáva možnosť ešte viac milovať toho druhého.
Neuverme tomu, že musíme byť každému stále k dispozícii. Hoci pomáhať treba. Ani to, že treba brať ohľad na druhého, aby sme sa ho náhodou nejako nedotkli. Zostaňme stále empatickí, spravodlivý, ale zároveň zdravo sebeckí k svojim potrebám. Naučme sa hovoriť a konať tak, ako to naozaj cítime. Už nie sme malé deti, ktoré treba karhať a vychovávať.

My najlepšie vieme, po čom túžime, čo nám robí radosť a naopak, čo nás hnevá a trápi. Tak si doprajme to, o čom si klamne myslíme, že si možno nezaslúžime a o čom pred spaním snívame. Nie až niekedy v budúcnosti, ale čo najskôr. Aj v mesiaci máj, kedy je lásky čas. Pre každého z nás.

Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.(Timotejovi 1:7)

Ľuba Struková