Stojíme pred odtrhnutím, skrytou secesnou vojnou?

Áno! Po masívnej imigrácii organizovanej dvomi generáciami politikov stojíme dnes pred dobývaním, či dokonca kolonizáciou. Na francúzskej pôde koexistujú dve Francúzska, dve obyvateľstvá: nový ľud, ktorý sa usádza so svojou hrdosťou, svojimi mravmi a svojimi hrdinami, a ľud vyčerpaný, vyplašený, ktorý už nevie ani čím je, ani kde žije. Tieto dva druhy ľudí stoja zoči-voči a táto situácia odkrýva konflikt civilizácií. V mojej knihe ukazujem, že táto kolonizácia neprišla náhodou, ale že je realizovaná podľa „tajného plánu elít“.

 „Tajný plán elít“ je aj názov jednej z kapitol knihy. Aký presne je ten plán?

Opiera sa o inštrukciu Spojených národov, ktoré samotné sú v područí nie-národných firiem neustále striehnúcich po lacnej pracovnej sile. Volá sa Replacement migration a popisuje scénar pre Francúzsko, ktorý predpokladá príchod „16 miliónov migrantov medzi 2020 a 2040, čo je 800 tisíc osôb ročne“. Tento plán je následne spomínaný vo výskumnom európskom projekte nazvanom Eurislam, alebo Mutual accomodation, ktorý má za cieľ aklimatizovať Európu na islam. Tento plán bol postupne aplikovaný predstaviteľmi verejnej moci. Ale najviac fascinujúce a najohromujúcejšie je, že realizujúc sa na pozadí starnutia populácie a sterilizácie jej obnovy ide tento plán v ústrety tajnému projektu Moslimského bratstva.

Ten nesie názov Tamkin, čo znamená pokojná islamizácia cez impregnáciu a kapilaritu území, sociálnych štruktúr a pospolitého rozprávania. Stojíme teda pred situáciou, kedy západné elity na jednej strane a Moslimské bratstvo na strane druhej pracujú spoločne na založení islamského kalifátu v Európe, ktorá je považovaná podľa vyjadrenia Al Adnaniho, hovorcu Islamského štátu, za „slabé miesto“ Západu.

Hovoriac o projekte, inštrukcii, pláne, nenechali ste sa uniesť nejakou víziou komplotu ?

To nie ja som sa nechal zamotať do komplotistickej vízie. Sú to európske elity a islamisti, ktorí pracujú na zmene západnej populácie. To, čo tvrdím vo svojej knihe, sa opiera o dokumenty a fakty. Je to výsledok hľadania a nie izbové výmysly.

Prečo by si ale západné elity priali takúto zmenu populácie ?

Lebo snívajú o „šťastnej globalizácii“, ktorá požaduje odstrániť príliš drahých pôvodných obyvateľov a nahradiť ich lacnou pracovnou silou. Celá politika nemeckej kancelárky Merkelovej voči migrantom stojí na vôli nemeckých zamestnávateľov presídliť do Nemecka nové populácie vo viere, že budú lacnejšie.

V prípade Nemecka nestojíme tiež pred akýmsi nečistým svedomím vyvolaným hrôzami 2. svetovej vojny ?

Západné elity vo všeobecnosti si vzbudzujú kajúcu ľútosť a nanucujú svoje pokánie, svoju hanbu a svoju pokoru na všetky európske populácie. Prežívame striedanie, ktoré vymieňa našu históriu za históriu halal kompatibilnú s novou populáciou. V skutočnosti nestojíme pred kolonizáciou ale pred kontrakolonizáciou. Celé územia, časti našej krajiny sú dnes obývané novým ľudom s jeho mravmi, zákonmi, jeho ideálmi a hrdinami, ktorí nemajú žiaden vzťah s našimi, a ktorí sú najčastejšie stavaní proti tým našim.

Naša vlastná história však predsa len v istom období bola prepojená s tými populáciami počas kolonizácie. Či to chceme alebo nie, nevytvorilo sa takto istým spôsobom akési osudové spoločenstvo s týmito ľuďmi, ktoré nás dnes zaväzuje ?

Kto by veril, že sa mohlo vytvoriť nejaké osudové spoločenstvo, musí byť naozaj slepý. To, čo skutočne existuje, je spoločenstvo zatrpknutosti. Ako dôkaz spomeniem jeden príklad. Toto leto sa v mene rasizovanej menšiny uskutočnila „dekoloniálna“ univerzita, neprístupná bielym, o dekolonizácii samotnej Európy. Inými slovami, kolonizátori, ktorí sa usadili na našom území, chcú vyvolať u Francúzov pocit vyhnania zo svojho územia, svojho spôsobu života a svojej histórie. Na tomto konštatovaní je postavená myšlienková niť mojej knihy. Fancúzsko zažilo veľké nešťastia: invázie barbarov, Storočnú vojnu, porážku v 1940. Vždy sa znovu pozbieralo opierajúc sa o bolestnú a víťaznú pamiatku. Dnes musí čeliť tomu najväčšiemu z neštastí, zaniknutiu.

Tu preberáte teóriu „veľkého nahradenia”?

Veľké nahradenie nie je teória. Spisovateľ Renaud Camus svojím ohromným talentom vyjadril na papieri realitu migrácie nahradzovania. Namiesto toho, aby sa pozornosť venovala tomuto problému, tak sa každý pustil do spisovateľa, ktorý sa tak stal obetným baránkom našej zbabelosti.

Sú nejaké čísla, ktoré by podporili vami podávaný hrozný popis situácie?

Vo Francúzsku je zakázané robiť etnické alebo náboženské statistiky. Takže čísla nie sú. Avšak spomeňte si. Nebol som to ja, ale minister Patrick Kanner, ktorý hovoril o existencie stoviek Molenbeekov vo Francúzsku. Nedávno vo Viry-Chatillon bolo policajné auto napadnuté s použitím koktejlov Molotov. Sú teritória, do ktorých polícia nevstúpi bez toho, aby neriskovala, že bude napadnutá, zabitá, podpálená. Nedávna štúdia Inštitútu Montaigne ukázala, že 28% moslimov vo Francúzsku je v secesii so všetkým, čo predstavuje Západ a zamýšľajú zaviesť šáriu, islamský zákon, a viac ako 25% silno praktizuje svoje náboženstvo. Sme svedkami „halalizácie“ Francúzska a ústupky sa hromadia. Ustupujeme v otázke závojov, halal potravín, salafistických mešít.

Keď sme pri tom, čo je potrebné urobiť s mešitami?

Podľa štatistík, ktoré som mal možnosť získať z informačnej služby, máme tu v súčasnosti 225 salafistických mešít a v rukách Moslimského bratstva je ich dvakrát viac. Je preto nevyhnutné zastaviť výstavbu nových mešít, pretože prinášajú so sebou dvojitú infiltráciu. V prvom rade inflitráciu wahabizmu. Mešity sa dostávajú pod vplyv salafistov a Moslimského bratstva. Ich vízia islamu je nekompatibilná s francúzskou civilizáciou. A potom je tu inflitrácia cudzích krajín. 50% mešít je financovaných krajinami ako Saudská Arábia, Katar, Alžírsko alebo Maroko. Sú často v rukách zahraničných imamov presadzujúcich svoju víziu sveta. A tá nie je kompatibilná s francúzskou civilizáciou.

Nie je to však nakoniec istá záruka, ak vieme, že financovanie prichádza z krajín ako napríklad Maroko ?

Nie, jednoducho v mene známeho princípu: kto platí, ten rozkazuje. Nemôžeme akceptovať, že časti francúzskej zeme prechádzajú pod zahraničný vplyv.

Nenachádza  sa teda riešenie v islame „à la française“, ktorý chcel zaviesť Nicolas Sarkozy?

Ako vo svojej knihe píše Patrick Buisson [pozn. bývalý poradca Sarkozyho], Sarkozy chcel cez takýto islam “à la francaise“ delegovať sociálnu kontrolu v problematických predmestiach. Avšak Francúzsko a islam sú nekompatibilné. Pre islam je len jeden národ, Umma, ktorý je tou najlepšiou spoločnosťou sveta a jedinou, ktorá si zaslúži existovať. Exituje len jeden zákon, šária, ktorý vnucuje nerovnosť medzi mužom a ženou, zakazuje možnosť zmeniť náboženské vyznanie, odmieta rozlišovať medzi sférou duchovnou a svetskou. Je len jediná spoločnosť, tá, ktorá je podriadená islamu. Tieto tri aspekty stoja na Koráne, ktorý má božský pôvod. Alah prehovoril raz a navždy k Mohamedovi. V očiach islamu sú moslimovia, ktorí prispôsobujú Korán, jednoducho rúhači. Z toho vyplýva, že francúzsky islam je nemožný.

Veľa migrantov, ktorí prichádzajú dnes do Európy sú moslimovia. Čo robiť zoči voči tejto ľudskej tragédii ?

Je skutočné bláznovstvo akceptovať vstup všetkých týchto migrantov. Všimli ste si, že kresťania z Orientu nemigrujú, alebo ak áno, tak len do im susedných krajín, aby sa mohli vrátiť. Je preto treba obnoviť hranice a apelovať na Saudskú Arábiu a Katar, najbohatšie krajiny sveta, aby začali prijímať biedu sveta rovnakého vierovyznania a rovnakých mravov, aké sú u nich. Nedávno mi jeden kresťanský hodnostár z Orientu povedal: „opustili ste nás a to, čo sa nám stalo, sa onedlho stane aj vám“. V mojej knihe ukazujem ako je politická trieda kúpená Saudskou Arábiou a Katarom, ktorí takto kontrolujú našu zahraničnú politiku a dosadzujú islam na naše predmestia. Sme konfrontovaní s dvojitou „dhimizáciou“. Veľkou na Blízkom východe a malou, zatiaľ, v Európe.

Pokiaľ ide o migrantov, hovoríte o 3000 do 5000 teroristoch, ktorí sa takto dostali do Európy.

Len preberám čísla informačnej služby. Ale opäť spomeňte si, že pred atentátmi v Bataclane a na Stade de France, Hollande, Valls a Cazeneuve [minister vnútra] stále opakovali, že neexistuje súvislosť medzi migrantmi a teroristami. Lenže realita sa prejavila a Francúzsi si stále viac uvedomujú túto spojitosť.

Vaša kniha má názov Budú zvony zajtra ešte zvoniť? . Ako môžeme naše zvony znovu rozozvučať?

Moja kniha je výstražný výkrik a zároveň pieseň lásky. V prvom rade treba bezodkladne obnoviť naše hranice, zastaviť výstavbu mešít a neustúpiť ani o chĺp v symbolických veciach. Avšak národ potrebuje nejaké emocionálne puto. Potrebujeme nejaký spolčovací prvok. Nemôžeme sa odvolať na starý národný príbeh, ktorý bol očiernený. Musíme nájsť niečo nové, aby sme mohli ponúknuť rodeným Francúzom ako aj tým, čo sa nimi chcú stať, obrazovú výbavu, do ktorej môžu zaodieť svoje sny.

Puy-de-Fou [pozn. zábavný historický park vo Vendée založený Philippom de Villiers] ukazuje, že korene a krásno sú katalyzátori energie a môžu zasadiť Francúzsko do sŕdc. To podstatné ide cez srdce. Je treba moslimom povedať, že sa môžu stať Francúzmi, ale nestačí byť len Francúzom podľa prefektúry, lebo sa nejedná len o rešpektovanie pravidiel slušného správania. Nikto sa nikdy nezamiloval do bielej plnej čiary. Je nutné milovať našu históriu, našu kultúru, našej epopeje, našich hrdinov, ten tmel, ktorý spája, a ktorý povznáša.

Rozhovor pripravil Philippe Maxence, šéfredaktor L’Homme Nouveau

Philippe de Villiers, Les cloches sonneront-elles encore demain?, vydavateľstvo Albin Michel