Aké otázky vytvára titul Európskeho hlavného mesta kultúry?

Námestie zaplnili davy ľudí, mesto žilo kultúrou a umením. Akoby na tvárach ľudí, hoci bola zima svietilo slnko. Radosť, nadšenie z vystúpenia umelcov, prehliadka hradu, synagógy, kostolov, galérii sa stalo súčasťou týchto dní. Všetky svetelné efekty umocňovali získaný titul mesta, ktoré si to právom zaslúžilo. Titul, ktorý prináša mestu medzinárodné uznanie.

To, že sme sa stali európskym hlavným mestom kultúry je dlhoročná práca ľudí, ktorí mali túto víziu a spoločnými silami ju dotiahli do zdarného konca. Aby sa ľudia spájali po celej Európe, vytvárali sa medzinárodné spolupráce, podujatia európskeho formátu, nové príležitosti na vzdelávanie, na prácu.
Je to aj o odhodlaní naše mesto zviditeľniť a prilákať k nám turistov a mladých ľudí. Sme mesto s bohatou históriou, pred rokmi ako mesto módy stále s mnohými  významnými osobnosťami.

Kultúra, to nie je len obdiv k nejakému známemu umelcovi na koncerte. Vďaka ktorému zažijeme radosť, zabudneme na naše starosti. To je aj prístup k starým ľuďom, o ktorých sa dokážeme postarať. Dať im nielen jedlo, ale aj dobré ľudské slovo. To sú hospice, domovy pre seniorov, kde im deti z umeleckých škôl prídu zaspievať, zarecitovať. Nie preto, že tam môžu nájsť nové kontakty a niekto im môže pomôcť dostať sa do veľkého sveta umenia. Ale iba svojim talentom od Boha potešiť niekoho, kto je chorý a bezvládny.  Kto sa vďaka ich vystúpeniu napriek bolesti usmeje. Lebo si možno spomenie na svojho syna, alebo vnuka niekde v Amerike, ako ho ako malé dieťa vodil na hodinu klavíra.

Kiežby každý, kto tu žije a býva nebol iba jednotlivec zameraný na seba a svoju rodinu. Ale na to, že sme komunita ľudí, Trenčanov, ktorí sa pozerajú aj okolo seba a nie sú ľahostajní k ostatným. Aby sme svojim životom a svojimi hodnotami dokazovali to, že kultúra nie je iba tá, ktorej tlieskame a robí nám radosť. Ale kultúra je priamo v každom človeku. To, ako sa správame, akí sme empatickí, láskaví a nesebeckí. Aby sme ako Trenčania mali medzi sebou navzájom dobré medziľudské vzťahy. Nielen rodinné,  ale aj susedské a pracovné. A tí, ktorí prídu do nášho vynoveného mesta si odnesli pocit, ako je tu dobre. Nielen pre množstvo kultúrnych zážitkov. Tiež preto, že sú tu ľudia, ktorých by chcel každý stretnúť aj vo svojej krajine. Aby neprišli k nám iba raz, ale sa sem vracali ako niekde, kde je dobrá atmosféra, kde ľudia majú úsmev na perách.

Ako povedal biskup David Tencer z Reykjaviku, ktorý bol do Trenčína pozvaný. 
Aby si nás raz ľudia pamätali pre naše skutky, ako sa pri nás cítili, čo sme pre nich urobili. Aby v našom meste bolo postarané o každého a nikto nebol opustený. Aby ktokoľvek príde do Trenčína povedal, že tu sa dobre býva, lebo tu vládne dobrý duch. Toto je mesto, ktoré Pán Boh zvlášť miluje.

Preto nech nie sú najdôležitejšie krásne dlažby na celom námestí, fontána, náš hrad, na ktorý hľadíme, keď ideme mestom, či útulné kaviarničky. Ale my všetci, ktorí mestom nielen prechádzame, ale ktorí tu žijeme. Nech sme komunita ľudí, kde vládne vzájomná láska a podpora. Buďme hrdí na to, že sme Trenčania. Nech každý, kto príde do nášho mesta si povie, tak tu by som chcel žiť. Je tu taký dobrý duch spolupatričnosti. Aby sme mohli rozvíjať vlastnosti, ktoré sú pre Slovákov typické. Našu dobrosrdečnosť, pohostinnosť a priateľskosť.

Aj to  si prajeme pre Trenčín, európske hlavné mesto kultúry. 

Ľuba Struková