Ako neupadnúť do letargie a byť nad vecou

Je prvý mesiac v roku a mnohí z nás si dali rôzne predsavzatia. Aby sme sa priblížili k nášmu cieľu, potrebujeme sa stále zlepšovať. Veď každý deň nám dáva nové možnosti. Ibaže nie sme sami a často príliš prežívame životy ostatných ľudí. Na ktorých nám záleží a ktorých niekedy uprednostňujeme pred sebou. Prestávame sa riadiť vlastnými pocitmi a predstierame, ako je to v poriadku. Ibaže to tak nie je.

Naša vitalita, dobrá nálada, radosť zo života vyprcháva ako čerstvo namletá káva z otvoreného pohára. Snažíme sa zachraňovať, pomáhať a naše sily ubúdajú. Sme vnútorne rozhádzaní, hoci aj tak nedokážeme nič zmeniť, pokiaľ to ako veľmi chceme. Stále počúvame a riešime iných a to, ako zle sa zo všetkého cítime prehliadame. Možno sa niekto vďaka nám z problémov časom dostane, ale my sa musíme spamätávať ešte dlho. Aby sme stále fungovali pre najbližších, ktorých máme radi. Napriek tomu, že strácame často samých seba, zdravie a silu robiť na svojich snoch. Lebo to naše, čo najviac chceme, na čom pracujeme dávame vtedy až na tie posledné miesta. A pritom niekedy počúvame kritiku aj od tých, pre ktorých sa to všetko deje. Rady, aby sme mysleli hlavne na seba a všetko tak neprežívali. Vieme, že nás majú rovnako radi a chcú pre nás to najlepšie. Ale ako si nebrať ich problémy k srdcu, pokiaľ nás takto zväzujú? Veď nik netuší, čo sa v našej mysli odohráva. Že nás to oberá o dobrý spánok a vyvoláva v nás smútok. 
Ako sa dostať z tohto kruhu, dokázať byť nad vecou a brať všetko odľahčene? Čo môžeme pre seba urobiť?

Čokoľvek, iba to nenechať nezmenené. Môžme nasadnúť na vlak, ísť niekam na výlet a hoci je zima, tak aj do iného mesta na cappuccino, stretnúť sa s priateľmi, prihlásiť sa na nejaký kurz. Čokoľvek, iba zmeniť stereotyp našej mysle, ktorá je zahltená výčitkami, že nedokážeme robiť a tvoriť ako potrebujeme. A to nás uberá o pocit spokojnosti a šťastia. Aby sme dokázali dosahovať úspechy a ísť za svojimi snami potrebujeme hlavne čistú myseľ. Potom tu môžeme byť pre druhých a mať radosť z každého dňa.

Riadiť sa pritom: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.„ 

Nikto od nás nevyžaduje, aby sme sa celý vkladali do problémov iných. Skúsme ich iba vypočuť a pustiť všetko do nenávratna. Nenechávajme v našich mysliach zbytočne uložené starosti iných, lebo potom tam nie je priestor na to, čo je dôležité pre nás. Byť láskaví, empatickí, chápaví je správne. Ale nezamieňajme si to s rozdávaním svojej sily a svojho zdravia.

Je medzi vami niekto v ťažkostiach? Nech sa modlí. Je niekto šťastný? Nech spieva piesne chvály. (Jakub 5,13)

Máme pred sebou ďalšie mesiace a ak sme nezačali tak, ako sme si predsavzali, nezúfajme. Hoci nám život môže pripadať ako večný boj, už teraz sme víťazi. Pretože sa nevzdávame a napriek všetkému ideme vpred. S myšlienkou, že Boh je stále s nami a  máme k nemu dôveru. Verme však sebe. Aj keď sa nemusíme cítiť práve najlepšie, šanca na zmenu je vždy. Je na nás, ako ju pre seba využime.

Ľuba Struková