Každý jeden krok k cieľu sa ráta

Posledný deň v roku zvykneme hodnotiť, čo nám vyšlo, čo sme dosiahli. Vtedy sme na seba právom hrdí. Môžeme mať zároveň výčitky, že sme premárnili veľa času na zbytočnosti, alebo nevyužili príležitosť. Výčitky nemajú význam, iba nás oberajú o vnútorný pokoj. Ak sa nám aj niečo nepodarilo, aspoň sme sa o to pokúsili. 

Sme tu a teraz a nevieme, kde budeme o rok. Naše plány niekedy môžu zmeniť nečakané situácie. Záleží aký postoj k nim zaujmeme. Pretože každé naše zaváhanie, každé jedno zlyhanie je iba dočasné. Ďalší deň nám dáva príležitosť na zmenu. Svoju vlastnú.

Nenechávajme sa znechucovať hlúpymi rečami, zbytočnými nezhodami, či starosťami iných. Milujme seba za každých okolností tak, aby sme sa neodsúvali na vedľajšiu koľaj preto, že sa to od nás očakáva. Nemusíme stále niekoho zachraňovať a seba nechávať klesať ku dnu.  Ani sa rozdávať svojou prílišnou dobrotou a nevidieť, ako nás niekto využíva a neváži si nás. Nie je to samozrejmosť, že sme stále všetkým k dispozícii, či sa nám chce, alebo už ani nevládzeme. Ak pomáhame pre to, lebo to tak cítime a je to naše slobodné rozhodnutie je iné, ako keď to robíme iba z dôvodu, že nedokážeme povedať slovo nie. To, že dnes potrebujem čas pre seba. Niekedy sme obetaví do takej miery, že obetujeme často seba a svoje zdravie. Oberáme sa o radosť zo života, o všetky maličkostí, ktoré si nemáme ani čas vychutnať. Nikto nepozná naše myšlienky, nevie, čo nás trápi, čo nám robí radosť, ak to nahlas nevyslovíme. Máme za sebou toľko komunikačných zručností, koučingov, napočúvaných podcastov a niekedy nás vytáčajú slová jednoduchého človeka, ktorý do nás bezdôvodne rýpe.

Nevšímajme si však to negatívne, sústreďme sa na všetko dobré v našom živote. Na to, čo máme a je nenahraditeľné. Na svoju rodinu, na svoje deti, na našich blízkych. Na to, čo dokážeme zmeniť tým, ako sa k tomu postavíme a ako reagujeme. Čo keď nás niekto ohovára, nemá nás rád a dáva nám to najavo? Je to je to jeho rozhodnutie, že prichádza o našu lásku a úprimnosť a dostáva iba slušnosť. Čo ak vás niekto zradil, lebo si chce užívať život v klamstve a chce sa cítiť bohémsky, zatiaľ čo je v skutočnosti úbohý? Je to jeho rozhodnutie, ak príde o to navzácnejšie. 

Ak je niečo zlé, nechajme to odísť. Lebo si zaslúžime oveľa viac. Iba musíme byť trpezliví a veriť, že Boh má pre nás pripravený lepší život. Viera nás drží, aby sme neupadli do bezradnosti a neuverili tomu, že takto to musí zostať. Choďme príležitostiam oproti. Vyzbrojení vlastnou silou a odhodlaním nezlomiť sa pred nikým a pred ničím. 
To, čo sa nám nepodarilo v tomto roku, skúšajme v ďalšom. Možno budeme na to viac pripravení, zocelení, alebo stretneme na ceste ľudí, ktorí nám dajú nový vietor do plachiet. Ak sme niečo stratili, možno to nebolo pre nás to pravé. A nájdeme niečo oveľa vzácnejšie.

Nestrácajme nádej, lebo Boh je s nami stále, vo dne v noci a nikdy nás neprestáva milovať. Kráčajme za svojimi snami, túžbami, cieľmi, nie iba so svojimi predsavzatiami. Ale s odhodlaním, že to, čo sme už dávno chceli a stále ešte nedosiahli je v dohľadne. Vtedy, keď príde ten správny čas. Nie pre druhých, ale iba pre nás samotných. Pre naše srdce, ktoré nikdy neprestane túžiť. Hoci celý proces nášho tvorenia trvá veľmi dlho, stojí nás mnohé odriekania, sme často vyčerpaní, nevzdávajme sa.  
Je na nás, aby sme raz prišli k tomu, čo má pre nás zmysel a napĺňa nás šťastím. Čas nemá vplyv na to, aby sme mali dobrý pocit a zažívali šťastie. To nám nik nevezme . Iba ho môžeme precítiť a byť vďační, že sme dostali dar od Boha. Každý jeden deň nášho života.

Ľuba Struková