Kto je v dnešnom svete výnimočný? Príbeh našej babičky, ktorá má dnes 90 rokov.

Často čítame výroky slávnych ľudí. Z ich citátov čerpáme múdre myšlienky, ktoré nás niekedy sprevádzajú celým životom.

Aj ja mám pocit, že práve v danej chvíli mi majú čo povedať. Mám však od Boha ten najvzácnejší dar, že múdre slová môžem počuť od najbližšieho človeka, od mojej mamy. Práve dnes sa dožíva krásnych 90-tich rokov.

Premýšľam nad tým, ako môže človek v tomto veku stále tak dobre vyzerať, mať ostrú pamäť, rád humor, vtipy, chuť do jedla a zaujímať sa o všetko okolo seba? Aj keď sila a vitalita vekom trochu ubúda, čo ju drží v takej dobrej duševnej kondícii? 
Veď si prežila toľko bolesti, nesie si svoj každodenný kríž a pritom sa nikdy nesťažuje. Často spomína na svoje detstvo, rodičov, súrodencov, na ťažkú dobu, v ktorej žila. No najviac so slzami v očiach na svojho milovaného manžela Janka. Muža, ktorého milovala a stratila po ťažkej chorobe tak mladá. Ktorý mal pevnú vieru a dôveroval Bohu, že jeho drahých nikdy neopustí. S dvoma maličkými dcérkami sa presťahovala do cudzieho mesta a sama nás vychovala. Vždy sa vedela uskromniť tak, aby sme so sestrou čo najmenej pocítili, že vyrastáme bez otca. Hovorí o ňom, akoby tu bol stále s nami a ochraňoval nás na každom kroku. Bola to vždy viera, ktorá jej dávala tú najväčšiu silu.

Vždy, ak sa našou rodinou preženie búrka, s ružencom v ruke na kolenách prosí Boha. Nikto nevie tak milovať a odpúšťať ako naša babička. Zažila toľké príkoria, neprávosti a predsa je jej viera úprimná, čistá a dokazuje ju po celý život. Nie iba časom stráveným pri modlitbe, či v kaplnke, do ktorej celé roky chodí. Je to hlavne spôsobom jej života. Nenápadným, skromným a pritom tak bohatým. Na jej lásku, ktorú nám nezištne dáva a spätne dostáva od svojich dcér, vnukov, vnučiek a pravnúčat.

Jej jubileum sme oslávili celá rodina tak ako sa patrí. Krásnou oslavou, kde nechýbal spev, ani tanec, ktorý má stále rada. Pozreli sme si spoločne dokument, ktorý o nej natočili jej vnukovia. Ako o jedinečnom človeku, lebo naša mama a babička ním je. 
Dá sa s ňou rozprávať na rôzne témy, je múdra, rozhľadená, má svoj pevný názor a stojí si za ním.  

Nikto z nás nevie, koľko tu budeme. Ja verím, že naša babička tu bude s nami aj ďalšie roky. 
Som vďačná, že sa máme stále o koho oprieť. Keď je nám dobre, delíme sa s ňou o radosť a je pri nás vždy, keď čelíme ťažkým skúškam.

Je stále silným pilierom našej rodiny, ktorý nič len tak nezlomí. 

Kto nemiluje, nepozná Boha, lebo Boh je láska. (1 Ján 4,8)

Ľuba Struková