Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. august 2016

Reakcia: abbé Jozef Hutta

Napísať článok pre Postoj môže byť niekedy prejavom vlastného narcizmu. Napísať reakciu na vlastný článok je potom nevyhnutne narcizmus na druhú. Aj keď rozhovor s abbém Jozefom vlastne ani nebol môj článok, ale jeho. A tak využijem možnosť ho len stručne doplniť.
Reakcia: abbé Jozef Hutta

Zhodou okolností (alebo to Niekto chcel?) sa nedávno v časopise Famille Chretienne objavil rozhovor s predstaveným kláštora v českom Novém Dvoře. Dom Samuel je Francúz a pomáhal tam zakladať spomenuté opátstvo. Rozhovor pod názvom „V slovanských krajinách kresťanská viera žije“ vyšiel z dôvodu vydania jeho knihy a cieľom vôbec nebolo analyzovať stav francúzskej cirkvi. Napriek tomu sa tam vyskytli 2-3 otázky, ktoré si tu dovolím preložiť v skrátenej forme. Ponúkajú nám akési obrátené garde, t.j. pohľad Francúza na cirkev vo svojej rodnej krajine a v strednej Európe, kde pôsobí.

1. Ako sa darí trapistom, ktorých ste pomáhali zakladať pred pätnástimi rokmi v Českej republike?

...Pridávajú sa k nám mladí. Niektorí z nich sú konvertiti. Prichádzajú z Česka, Slovenska, Chorvátska, Poľska, Maďarska... teda krajiny, ktoré sú niekedy Západom vnímané s istou dávkou nadradenosti, ktoré si však zachovali isté hodnoty, základy vyváženej spoločnosti toľko spochybňované v západnej časti Európy.

2. Česká republika je veľmi odkresťančená.

Dnes ráno mi dvaja povedali: „Prichádzate z najviac odkresťančenej krajiny Európy“. Odpovedal som: „Áno, ale až po Francúzsku“. Trochu som provokoval... Katolíci v Českej republike sú menšinou, ale živou menšinou. ... V slovanských krajinách kresťanský život žije a spoločnosť je voči nemu priaznivá, nie je tam ten pocit porazenosti, ktorý niekedy vidno vo Francúzsku. Nechcem idealizovať. Aj vo francúzskej cirkvi je nejaká vitalita. Avšak pozerajúc z odstupu má človek pocit, že krajina stráca dych. V strednej Európe ten pocit nemám.

3. Píšete: „Dopady štyridsiatich rokov komunistického útlaku nie sú omnoho ťaživejšie ako iné, menej zjavné, na západe Európy“. Nie je to trochu prehnané?

...V dobe komunizmu sa ten boj prejavoval objektívnym útlakom, ktorý mohol ísť až po väzenie. Viacero bratov v kláštore má prastrýka alebo starého otca, ktorý prežil nejaké roky vo väzení. Na Západe to bola snaha o dosiahnutie dohody, radšej nešokovať, ostať diskrétny... Samozrejme, že treba pozorne počúvať ľudí, ktorých stoja proti nám, aby sme sa im vedeli prihovoriť jazykom, ktorému rozumejú, dávať pozor na slová, gestá a metódy, ktoré používame. Prispôsobiť sa našej dobe, áno, prečo nie. Ale prijať hodnoty a princípy našej doby, ktoré sú v rozpore s Evanjeliom, nie! Prijať mentalitu súčasnej kultúry, to nedáva žiaden zmysel..... V tom, čo nazývam „západný Západ“, je opozícia tlmená, nie je jasná. A keďže je tlmená, je menej viditeľná, a preto je ťažko sa jej postaviť. To nám neuľahčuje naše rozhodnutia. Keď je nepriateľ jasne identifikovaný, postavíme sa mu. Ak ho nevidíme, máme to ťažšie.

Inzercia

V rozhovore Dom Samuel nezachádza do detailov a je omnoho diplomatickejší ako abbé Hutta. Myslím si však, že pozorný čitateľ dokáže rozpoznať v jeho vyjadreniach potvrdenie problémov, o ktorých hovoril abbé. Vlastne najlepšie to asi v jednej vete vyjadril už dávno svätý Ján Pavol II., keď počas návštevy krajiny v roku 1980 vyslovil túto napoly otázku, napoly výčitku: „Francúzsko, čo si urobilo s prísľubom svojho krstu?“

K téme
Abbé Jozef Hutta: Vo Francúzsku som rebel a fundamentalista Zdieľať

K abbému Huttovi dodám len toľko, že nie je „lefevrista“, ako ho niektorí diskutujúci zbrklo nazvali. Dokonca nie je ani takým rebelom, ako sa zaň označil on sám. Neposudzujme ho ani podľa fotky, ktorá bola použitá v článku (výsledok nedostatku fotiek v danom momente). Chápem, že popis situácie, ako ho „bez servítky“ podal abbé Hutta, šokuje. Manželka tiež nemohla dlho zaspať po tom, ako si to prečítala. Podáva veci tak, ako ich vidí a prežíva. Ak niekto má inú, menej alarmujúcu skúsenosť, tým lepšie. Ako však hovorí on sám, mnoho vecí človek zbadá až po dlhšom čase, alebo ak má príležitosť nazrieť „do hrnca“ farského života. Ja osobne som v jeho slovách cítil dosť optimizmu a nádeje. Ak to v texte nie je veľmi vidno, tak som asi premárnil dobrú príležitosť.

Od miestnych známych som už viackrát počul, keď som im povedal, odkiaľ pochádzam, ako sa v časoch komunizmu za nás modlili. Boli to nespočítateľné omše a modlitby obetované za komunistickú Európu, aby sa dostala zo situácie, v ktorej bola. V 89-tom boli tieto modlitby vypočuté. Myslím si, že dávno nastal čas, keď má stredná a východná Európa urobiť to isté pre Západ. Vrátiť ten modlitbový dlh, lebo sami sa z toho asi nedostanú.

Na záver len dodám, že som si prečítal reakciu profesora Dudu; vítam ju a ďakujem za ňu. Dopĺňa pôvodný rozhovor o historické pozadie a v mnohom vysvetľuje dnešnú situáciu.

P.S. Na oživenie blogu som použil fotku, ktorú som opäť úplne Náhodou urobil len včera v rázovitej dedinke Eze, asi 20 km od Nice. Miestny pán farár tam práve nebol, a tak som sa nemohol opýtať, prečo obetný stôl v chráme vymenil za koncertné krídlo. Vo farskom časopise som si sa však prečítal, že počet finančných darcov za posledných pár rokov klesol asi o 20%. Ako aj to, že v období od decembra do marca tohto roku tam boli len 3 krsty a až 25 pohrebov. A tak dúfam, že ten klavír je tam len dočasne. Ak nie, tak je najvyšší čas ho odtiaľ odpratať a dať kostolu jeho pôvodný zmysel.

Odporúčame

Blog
Zabudnutí z Veľkej vojny [2]

Zabudnutí z Veľkej vojny [2]

V lete 1914 sa Francúzsko chystalo do vojny, o ktorej nikto nemohol vedieť ako skončí. Keď vláda 1. augusta vyhlásila mobilizáciu, vo vzduchu visela jedna veľká otázka. Aká bude reakcia katolíkov, laikov aj klerikov, ktorí boli počas posledných tridsiatich rokov vystavení štátom organizovanému antiklerikalizmu? Táto kategória občanov bola už desaťročia považovaná za druhotriednu.

Blog
Uzdravenie

Uzdravenie

Na základe podnetov od čitateľov a od ľudí, s ktorými sa stretávam, vznikla potreba podrobnejšie napísať aj o uzdravení, lebo len čiastočne sa tomu venujem vo svojich blogoch.