Keďže sme sa vydali cestou "vydavateľského remesla", nezaškodí trochu múdrosti a humoru od obľúbeného autora.

V poslednej dobe som dospel k určitej teórii o povahe tyranie. Môže byť správne, alebo nesprávne, ale myslím, že je to minimálne hodné uváženia v súvislosti s veľmi zaujímavou záležitosťou. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu, všeobecná teória tyranie bola takáto: Ľudia počas storočí trpeli pod ťarchou systému, až kým sa proti nemu nevzbúrili.

Ak ste počuli meno George MacDonald, pravdepodobne ste počuli, že to bol spisovateľ z devätnásteho storočia a dnes je považovaný za otca žánru fantasy. Táto všeobecne rozšírená informácia však v sebe nesie isté nešťastné zjednodušenie, ba nedorozumenie. Je to ako povedať mimozemšťanovi, ktorý chce pochopiť náš svet, že „človek je iba jeden z primátov“ alebo že „med sú prevažne sliny šesťnohých okrídlených živočíchov“.

Nebolo to veľmi dávno, keď sa ľudia sťažovali, že cynici sú veľmi tvrdí a nemajú ľudské city. Teraz od nás žiadajú, aby sme cynikov rešpektovali, pretože sú veľmi citliví a jemní. Je to zvláštna zmena, ktorá je však skutočná a je jednou z tých, ktorú všimol málokto.

Ktosi nedávno vyslovil myšlienku, že v časoch krízy by sa ľudia nemali zaoberať zbytočným filozofovaním, ale mal by sa posunúť vpred.

V našej dobe sa objavuje špeciálny druh kníh a článkov, o ktorých si úprimne a vážne myslím, že môžu byť nazvané najväčšími hlúposťami, s akými sa kedy človek stretol. Sú divokejšie ako najdivokejšie rytierske romance a oveľa nudnejšie ako najnudnejší náboženský traktát. Navyše, rytierske romance boli aspoň o rytieroch a náboženské traktáty sú o náboženstve. Ale tieto veci sú o ničom; sú o čomsi, čo sa nazýva Úspech.

Jedného dňa ma zaujala kniha s názvom "Terra Firma: Zem, nie planéta”. Jej autorom bol pán D. Wardlaw Scott, ktorý veľmi vážne citoval názory množstva iných osôb, o ktorých som nikdy nepočul, ale ktoré sú očividne veľmi dôležití. Pán Beach zo Southsea, si napríklad myslí, že svet je plochý a možno to tak v Southsea je.

Jednu z čudesných hádaniek modernej politiky by sme mohli vyjadriť nasledovne. Keď bola moc trvalá, stále pripomínali jej dočasnosť, ale keď by moc mala byť dočasná, správame sa k nej tak, akoby bola trvalá.