Pre jedných symbol tolerancie, pochopenia a kresťanského správania. Pre iných neurotik, ktorý mal k umeniu tak ďaleko ako málokto. Aj takéto boli a sú hodnotenia Karla Maya.

"Dve popravy, jedna na začiatku a druhá na konci..." toto je obvykle opis, ktorý nájdeme pri hodnotení knihy Adama Šangalu. Existuje možnosť, že sme mohli čítať iný záver.

Asi nič tak radikálne nezmenilo slovenskú politiku prvých rokov Československa ako politický a ideový spor Andreja Hlinku a Vavra Šrobára.

Miloš Braxatoris v mnohom pripomína biblického Izáka. Podobne ako u Izáka sa jeho život hodnotí buď v súvislosti so svojim otcom, alebo synom.

Porthos kývnutím ruky pozdravil Athosa, potom sa obrátil k dʼArtagnanovi a strašne sa začudoval. Mimochodom, opasok si vymenil a prišiel bez plášťa. – Ach, ach, – povedal, – a to je čo? – Bijem sa s týmto pánom, – povedal Athos, ukazujúc na dʼArtagnana, a takisto ho pozdravil kývnutím. – Ja sa s ním tiež mám biť, – povedal Porthos. – Ale až o jednej, – odpovedal dʼArtagnan. – Aj ja sa mám biť s týmto pánom, – prehovoril Aramis, prichádzajúc na zápasisko. – Ale až o druhej, – povedal dʼArtagnan rovnako pokojne.

Jednou z veselých situácií je zistenie, že poslancom, alebo ministrom stal váš spolužiak zo školy. Väčšinou je to príde ako blesk z jasného neba, keď si človek uvedomí - "veď to je Pali" a zvyšku rodiny vyrozprávate jednu, alebo dve historky, ktoré ste spolu zažili. Je nepravdepodobné, ale možné, že sú vašimi spolužiakmi dvaja známi ľudia. Takéto prekvapenie čakalo po štúdiu žiakov Realschule v Linzi. Postupom času zistili, že spolu s nimi v tom istom čase chodili do školy aj Ludwig Wittgenstein a Adolf Hitler

Literatúra pre ženy to nemala v našom prostredí ľahké. Kým v iných krajinách sa autori a autorky netajili tým, že sú ich cieľovou skupinou viac čitateľky ako čitatelia, u nás pred rokom 1918 bolo kníh zameraných na ženy minimum.