Na úvod trochu teórie. Vzhľadom na to, že autorské právo na Slovensku nepozná možnosť vzdať sa autorských práv, všetky diela, ktoré boli napísané, alebo uverejnené sú viazané autorským právom do momentu, kým sa nestanú voľnými.

Pred Vianočnými sviatkami sa väčšina blogov a komentárov venuje vážnym a hlbokým témam, ale my sme sa rozhodli pre výnimku. Preložili sme jednu z poviedok svetoznámeho kanadského humoristu Stephena Leacocka.

Elena Gessayová - Brestenská sa narodila v roku 1899 v USA. Jej otec, Ignác Gessay bol učiteľom na Orave, aktívne pôsobil v národnom hnutí, ale svoje miesto a neskôr aj vlasť musel opustiť kvôli prenasledovaniu maďarskými úradmi.

Hlúposť je nebezpečnejším nepriateľom dobra ako zlo. Proti zlu sa dá protestovať, dá sa odhaliť jeho zámer, v najkrajnejšom prípade sa mu dá zabrániť násilím. Vždy v sebe nesie zárodok vlastného rozkladu, už len preto, že zanecháva v človeku prinajmenšom nespokojnosť. Proti hlúposti sme bezbranní.

"Český Lawrence z Arábie", aj takto volali Aloisa Musila. Zoznam "teológ, dobrodrodruh, profesor, špión" nie je ani zďaleka kompletný a stal sa jednou zo "zabudnutých" osobností Československej republiky. Musil sa narodil v roku 1868 a medzi jeho príbuzných patril aj spisovateľ Robert Musil. V Olomouci vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza.

V roku 1907 vychádza v Anglicku kniha, ktorú by sme mohli nazvať jednou z prvých dystópií. U čitateľov vyvolala šok. Prvým prekvapením bol opis budúceho sveta, v ktorom technológie napredujú a napriek tomu stojí pred kolapsom z napätia medzi dvomi obrovskými ríšami. Doba cirkvi sa v knihe chýli ku koncu. Protestantské cirkvi sa vyprázdnili a aj katolícka bojuje o prežitie. Do tejto situácie vstupuje osobnosť charizmatického vodcu, ktorý dokáže zabezpečiť mier medzi národmi.

Mnohými rešpektovaný ako výnimočná postava našej politickej a literárnej scény, ale napriek tomu neprávom vytlačený na perifériu. Taký je žiaľ pohľad na Martina Rázusa.

Ak sa chceme pokúsiť o pochopenie skutočného psychologického dôvodu popularity detektívok, musíme sa oslobodiť od mnohých prázdnych fráz. Nie je napríklad pravdou, že ľudia uprednostňujú zlú literatúru pred dobrou a detektívky prijímajú, pretože patria k tej zlej. Samotný nedostatok umeleckých kvalít knihu neurobí populárnou.

Je zaujímavé sledovať, aké nadšenie vyvolali príbehy otca Browna na začiatku 20. storočia v Československu. V Čechách od roku 1918 vyšlo viac ako dvadsať vydaní rôznych Chestertonových kníh. Na Slovensku sa situácia vyvíjala trochu inak.