Kedy je človek naozaj slobodný, kedy je šťastný? Je to vtedy, kedy si svojvôľne robí čo chce, alebo je to vtedy kedy plní Božiu Vôľu - robí to čo On chce? Pokúsme sa nad tým na chvíľu zamyslieť...

Prijímame Ježiša do rúk či do srdca? Kde je cieľ? Čo má byť čisté, ruky či srdce? Mnohí sa nad tým pohoršujú, že my nie sme hodní prijať Ježiša do rúk. No sme hodní ho prijať do nášho srdca?

Sme povinní milovať nielen Boha, ale aj svojho blížneho. Robíme to? Nasledujúcimi vetami sa nad tým skúsme na chvíľu zamyslieť...

„Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe." Takto píše svätý Augustín vo svojich Vyznaniach. Poďme sa teraz zamyslieť nad touto múdrou vetou...