Rebeka Valábková
Som študentka piateho ročníka divadelnej dramaturgie na VŠMU - baví ma písanie, čítanie, fotenie, grafika a akákoľvek iná kreatívna činnosť. Tento rok sa zúčastňujem formačno-akademického programu v Spoločenstve Ladislava Hanusa.
Som študentka piateho ročníka divadelnej dramaturgie na VŠMU - baví ma písanie, čítanie, fotenie, grafika a akákoľvek iná kreatívna činnosť. Tento rok sa zúčastňujem formačno-akademického programu v Spoločenstve Ladislava Hanusa.
Rozprava o kultúrnosti (1943) od Ladislava Hanusa ponúka šesť konkrétnych návodov, ktoré môžu pomôcť skultúrniť naše rodiny a spoločnosť. Prvými štyrmi sme prešli v predchádzajúcich príspevkoch – sú nimi SNAŽIVOSŤ, STANOVISKO, ŠÍRKA a PRÍRODA. Posledné dve vyvolávajú o čosi dráždivejšie otázky. Je kresťanstvo naozaj základom našej kultúry? A musia byť dobráci vždy naivní a slabí?
V predošlom blogovom príspevku som sa zaoberala prvými dvomi zákonmi kultúrnosti, ktoré ponúka Ladislav Hanus vo svojej zbierke esejí Rozprava o kultúrnosti (1943). Boli nimi SNAŽIVOSŤ a STANOVISKO. Dnes sa pokúsim pozrieť na dva ďalšie veľmi silné body, ktoré odpovedia aj na tieto otázky. Sú dnešní mladí obmedzení? A je túžba po moci vždy zlá?
Väčšina tínedžerov a mladých ľudí po celom svete sa dnes na seba nápadne podobá. Poznajú naspamäť texty najnovších hitov, majú napozerané všetky seriály na Netflixe, nosia výlučne módne oblečenie a doplnky. Namiesto divadla si vyberú kino, namiesto učenia radšej brigádu. Nehovoriac o pseudohodnotách a životnom štýle, ktoré im predkladajú (nielen) influenceri a iné vplyvné osobnosti. Pre rodičov je čoraz ťažšie ustriehnuť, kto alebo čo formuje vkus ich dieťaťa. Dá sa v dnešnej rodine žiť kultúrne, keď máme na prvom mieste konzum a zábavu?
Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.