Viete, z čoho mám v poslednom čase najväčšiu radosť? Od začiatku leta chodím v rámci prezidentskej kampane po uliciach slovenských miest a obcí. Nezvolávam mítingy, rozprávam sa s ľuďmi priamo, z očí do očí, tvárou v tvár. Radosť mám z toho, ako tieto stretnutia prebiehajú.

Všimli ste si ten mediálny rozruch, keď tento týždeň rokoval slovenský parlament o tom, kto má vyberať ústavných sudcov? Spôsob výberu ústavných sudcov je v dnešnej liberálnej dobe veľmi citlivá záležitosť. Videli sme to pri poslednej voľbe ústavného sudcu v USA, kde sa liberálne elity neštítili ničoho, aby zabránili zvoleniu konzervatívneho sudcu na Najvyšší súd. Boli by sme na omyle, ak by sme si mysleli, že diskusia o spôsobe výberu sudcov slovenského ústavného súdu nemá aj ideologický podtext.

Pokiaľ neurobíme niečo s nastavením našej ekonomiky, ktorá slúži ako zásobáreň lacnej pracovnej sily a eldorádo pre zahraničný kapitál, ľudia sa budú mať stále rovnako zle – väčšina bude žiť prinajlepšom z ruky do úst.

Islamskí teroristi, ktorí spáchali atentáty v Londýne, Paríži, Bruseli a v Berlíne, boli naverbovaní v mešitách. Terorista z berlínskych Vianočných trhov sa dokonca po atentáte v mešite skrýval. Vo Francúzsku, Nemecku a Belgicku teraz musia mešity zatvárať. Poučme sa z ich chýb a neopakujme ich.

Europoslanec Branislav Škripek v rozhovore pre Denník N povedal, že je proti potratom, ale nie je za ich zákaz. Tento jeho postoj vyvolal v Postoji búrku reakcií. Po prečítaní ostatnej reakcie, ktorú napísala Janka Tutková, som pocítil potrebu sa Branislava Škripeka zastať.