Je nepochybné, že každé odvetvie poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku mierne povedané „pokrivkáva“, pričom tí neumiernení hovoria o hroziacom, alebo už aj prebiehajúcom kolapse zdravotných služieb. A na každom fronte kompetentní hľadajú riešenia, čo s tým spraviť. Riešenia sa hľadali aj v roku 2019 v záchrannej zdravotnej služby, no opäť to dopadlo tak slovensky.

V stredu 22. marca 2023 premiér Eduard Heger po rokovaní vlády oznámil, že vozový park štátnych záchranných služieb nebude obnovený z plánu obnovy a 22 miliónov eur (bez DPH, teda reálnych 26,4 milióna) sa presúva do nemocníc. Táto informácia bola oznámená tak, ako by mala potichu zaniknúť vo víre ďalších udalostí. No nezanikla, pretože takýto koniec riadne schválenej investície je jednak jedna veľká hanba pre Slovensko (aj na európskej pôde) a zároveň fatálnym zlyhaním exministra Vladimíra Lengvarského a jeho ministerskej družiny.

Nie je to však veľkonočné záchranné zmŕtvychvstanie, ale skôr vyťahovanie zombíkov v polčase ich rozkladu. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) sa rozhodol v nepochopiteľnom čase oživiť tému, ktorá už takmer 18 rokov traumatizuje najmä záchranársku spoločnosť, no tiež politických predstaviteľov, aj bežných občanov.

Uplynulé týždne v odbornej aj laickej verejnosti vzbudzuje vášne (okrem ne/prípravy na tretiu vlnu pandémie) reforma nemocníc. To, čo sa v minulosti nazývalo stratifikáciou, je dnes optimalizáciou siete nemocníc (OSN), no zámysel je stále rovnaký – určiť sieť nemocníc, ktoré budú vykonávať dostatočne kvalitne a v dostatočnom rozsahu určitý typ zdravotnej starostlivosti. A transformovať tie nemocnice, ktoré na to „dostatočne“ nemajú infraštruktúru, personál, ani zákazníkov. Takto to poňal aj Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý nám schválila Európska komisia a ktorý umožní investovať o.i. práve do infraštruktúry.