Tradičná rola ženy a matky nebola ešte nikdy tak napádaná ako dnes. Pre mladé študujúce dievčatá je zväčša symbolom poníženia a opovrhnutia, a to aj napriek tomu, že bez ich matiek by takto nadávať na tradičnú rolu ženy ani nemohli. V mužských kruhoch je dnes situácia celkom opačná. Žena, ktorá ponúka mužovi detské prírastky, sex a teplú večeru sa váži v diamantoch. Trendy v spoločnosti sú však práve také, že muž by mal vo vzťahu radšej rýchlo zabudnúť na prvé, druhé aj tretie.
Už je to veľmi dávno, čo sa zlomil tradičný rodinný model, a preto sa môžeme pozrieť na následky jeho porušenia, a možno aj otočenia naruby.
Po páde Železnej opony bolo v Európe tak trochu jasné, že komunizmus zlyhal, a to fatálne. Východný blok bol oveľa chudobnejší, často iba dvojfarebný, a chrlil občanov s patentom na kradnutie a absenciou elementárnej ľudskej slušnosti. Nepriatelia tejto ideológie, teda „prehnití kapitalisti“, logicky vyhrali a duch marxizmu si musel obliecť nový kabát. Kto bude pre nich nepriateľom, keď nie kapitalizmus? Pretože každá ideológia potrebuje „Veľkého nepriateľa“, proti komu musí bojovať.
Byť sedliakom v meste nemá veľa výhod, ak len nepoužijete svoj sedliacky rozum a nejaké výhody nezískate. Toto je jeden z prvých pokusov o príručku, najmä pre tých, ktorí sa definitívne vymanili zo sedliactva a žijú naplno svoj relatívny meštiansky život.
Teória relativity síce posunula hranice ľudského poznania o poriadny skok vpred, ale relatívnosť významu slov ľudstvo vrhla desaťkrát späť. S relativitou sa spája subjektivizmus. Spoločnosť postupne stratila pojmy, pretože každý pojem znamená pre druhého niečo iné. Čo je pre jedného týranie, je pre druhého klamstvo a čo je pre druhého klamstvo, je pre tretieho pravda. Prinajmenšom európske jazyky sa rútia špirálou na dno oceána a LEVY Vladimíra Palka veselo PRICHÁDZAJÚ. Vitajte v poslednej Dobe narcistickej.
Málokto si predstavuje, akú veľkú armádu tvoria na Slovensku rodičia. Sú to zväčša státisícové zástupy žijúcich predkov, takmer všetci presvedčení o prelomových spôsoboch výchovy, či už „od zadku“ alebo „z peňaženky“, ktoré uplatnili na prvorodených. Možno preto sa prvorodení v Starom zákone zvyknú obetovať... pretože si na nich čerství rodičia otestovali svoje dokonalé predstavy. Úprimnú sústrasť prvorodeným, obetiam v pravom zmysle slova. A áno, smrť je pre nich občas tým jediným vykúpením. Česť výnimkám.
Je zvláštne, že spoločnosť dnes zaobchádza s chlapcami ako s „pokazenými dievčatami“. Hoci je úplne prirodzené, aby chlapci behali, hrali sa, robili problémy, veľa času trávili v prírode a bojovali medzi sebou, súčasný systém ich skrátka posadí na stoličku a očakáva, že v škole budú sedieť päť, šesť či sedem hodín, a to päť dní v týždni. Veď máme medzi hodinami krátke prestávky, nie? Táto predstava je idylická a deštruktívna pre prirodzený vývoj mladých mužov. Je to, akoby ste od žralokov chceli, aby behali po betónovom ihrisku. Nedá sa to. A ak ich prinútite, oni vám to raz vrátia. Ako raz povedal môj obľúbený herec v Jurskom parku: „Život si vždy nájde cestu.“ Len sa nám tá „cesta“ asi nebude páčiť.
Je lepšie behávať krátke šprinty alebo sa vydať na dlhú cestu v pomalšom tempe? Pred týmto vašim rozhodnutím si pozrite, ako vyzerajú na olympiáde šprintéri a ako maratónci. K akému typu by ste sa pridali s úsmevom? Ja preferujem šprintérov. Hoci má bežný smrteľník málo času, šprinty netrvajú dlho.
Možno ste zabudli, aký je to pocit, keď bežíte po tráve naboso. Ubezpečujem vás, že ten najlepší. Okrem zábavy získate všelijaké výhody. Behať naboso je totiž investícia do dlhodobého zdravia. Behať s hrubými podrážkami a dopadať na päty je, bohužiaľ, to posledné, čo by vaše kĺby a šľachy chceli urobiť. Je to presný opak ľahkého behu s kratšími krokmi a po špičkách. Je to neuveriteľné, ale reklamných kampaniam takmer po celom svete sa podarilo, čo chceli – presvedčili ľudí, že odpružené hrubé podrážky a spotená plesnivá noha v plaste je ideálom zdravia. Davy ľudí presvedčili o presnom opaku.
