Včera ubehlo 100 dní od zvolenia Alojza Hlinu do čela KDH. Aké by si zaslúžil vysvedčenie? Dá sa povedať, že nemali pravdu ani tí, ktorí čakali spasiteľa, ktorý poľahky prinesie KDH x %, ale ani tí, ktorí tvrdili, že to je koniec KDH. Pravda je, že na vyrieknutie súdu o úspechu či neúspechu tohto odvážneho kroku 100 dní nestačilo a na odpoveď si ešte nejaký čas budeme musieť počkať. Jedno je ale isté, KDH stále žije a má šancu na skutočný reštart. A to je pre KDH a konzervatívne orientovaných voličov dobrá správa.

Minulý týždeň som sa pristavil pri plagáte. Pri bratislavskom mediálnom smogu je to niečo, čo som už dávno neurobil. Upútala ma fotografia, no potom aj všetko ostatné. Možno som zvláštny, ale odkaz plagátu sa mi hodil na manželstvo.

Včera sme boli s manželkou po dlhšom čase v kine. Mala narodeniny a tak som vybral romantický film a podľa traileru som usudzoval, že by nemuselo ísť o plytkú a hlúpu romantiku. Film bol pekný. Mal iba jednu chybičku krásy, ktorú sme spoznali až na konci – bol jednou dlhou reklamou na eutanáziu.

Ivan Šimko pred pár dňami zverejnil materiál s názvom „Memorandum Kresťanskodemokratickej akadémie KREDIT k obnove KDH“, v ktorom sa pokúša formulovať „plán obnovy KDH“. Ide o dobrý materiál, ktorý analyzuje a navrhuje také kroky, s ktorými sa dá súhlasiť alebo aspoň polemizovať, lebo majú v sebe rácio. Materiál odpovedá na otázku „čo“ treba robiť. Už menej jasne hovorí o tom „ako“ to urobiť a v podstate bokom necháva otázku „s kým“ to urobiť. Myslím si ale, že otázka nositeľov zmien v KDH je kľúčová a z istého hľadiska dôležitejšia, než všetky ostatné.

Dnes začína parlament diskutovať o programovom vyhlásení vlády. Výsledok volieb pre mňa znamená, že môžem sledovať toto i ďalšie politické dianie len ako divák či komentátor. Na druhej strane vďaka podpore vyše 10 tisícom voličov mám pocit akejsi povinnosti dotiahnuť moju kandidatúru do aspoň trošku zmysluplného záveru. Do konca, ktorý by mohol znamenať nový začiatok pre kresťanskú demokraciu na Slovensku. Myslím si, že kandidatúra Milana Majerského na post predsedu KDH má šancu byť tým začiatkom.

Pravidelne sa dostávam k zaujímavým a podnetným informáciám z prostredia pro-life a pro-family hnutia, ktoré rozširujú obzory a prehlbujú poznanie. Ponúkam aspoň niekoľko svojich postrehov z posledných pár týždňov.

Témy ochrany života, manželstva a rodiny v agende vlády SR v rokoch 2012-2016. Sme na konci volebného obdobia, ktoré sa nieslo v znamení jednofarebnej vlády SMERu. Ako človek pohybujúci sa už 18 rokov v neziskovom sektore usilujúc sa o hodnoty života a rodiny sa v tomto blogu zameriavam práve na túto agendu, a na to ako v nej obstála vláda pod vedením premiéra Róberta Fica.

V predchádzajúcom blogu na túto tému som sa pokúsil načrtnúť tri línie na ceste k lepšej ochrane života. Týkali sa legislatívy, ktorá má pomôcť matkám a otcom nenarodených detí. Tému chcem zavŕšiť líniou, ktorá je v systematickej ochrane života rovnako dôležitá a ktorá je priamo zameraná na ochranu života a ľudskej dôstojnosti dieťaťa od začiatku jeho existencie, teda od momentu počatia.

Niekoľko myšlienok k 26. výročiu vzniku KDH, ktoré sme si pripomenuli tento týždeň 17. februára 2016. - Žijeme v dobe hľadania nových politických konceptov, ktoré by adekvátne reagovali na aktuálne výzvy. Odzrkadľuje sa to na vzniku nových strán, ktoré odmietajú pravo-ľavé delenie, ktoré nie sú jasne hodnotovo ani politicko-koncepčne vymedzené a ich hlavnou starosťou nie sú politické idey, ale chytľavý marketing alebo v tom lepšom prípade konkrétne praktické opatrenia. Podobne aj tradičné strany sa so svojimi programami približujú jedna druhej tak ako nikdy, čoho dôsledkom je to, že napokon splývajú do jedného mainstreamu. A napokon sú tu strany s prvkami populizmu, šovinizmu či až extrémizmu. Všeobecne vo svete vládne veľká nedôvera voči politike a to nielen kvôli korupcii, ale tiež kvôli odtrhnutosti politiky od reality. Politika má stále autoritu, ale je to skôr autorita „zo zákona“ než z prirodzeného rešpektu a z uznávania jej elementárnej nevyhnutnosti. Ako v tejto situácii obstojí kresťanská demokracia? Má čo ponúknuť alebo sa jedná o zastaralý a prekonaný prístup k politike?

Po ostatnom pokuse legislatívne zakázať potraty v NR SR koncom minulého roka sa môže zdať, že cesta k ich zákazu alebo obmedzeniu je v nedohľadne. Existuje ale dosť dôvodov na to, aby sme mali živú nádej na dosiahnutie spravodlivosti pre nenarodených a nastúpili na cestu, ktorá nás k nej priblíži.