Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39). Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi. Ten pred tým použil počas sviatkov Stánkov v diskusii (Jn 10,1-21), ktorá reagovala na uzdravenie slepého od narodenia (Jn 9).

Letná škola jazykov Biblie odštartuje tento rok už po ôsmykrát.

Tri postavy nám jasne vystupujú do popredia v úryvku evanjelia Tretej veľkonočnej nedele zo záverečnej kapitoly Jánovho evanjelia (Jn 21,1-19): Ježiš, Peter a milovaný učeník.

Mladých vo veku od 17 do 23 rokov pozývame prežiť pár dní ich letných prázdnin v našej Letnej akadémii mladých.

K nedeli, ktorá nasleduje po veľkej noci, v katolíckej liturgii patrí vždy Jánova pasáž o neveriacom Tomášovi. Ide vlastne o diptych zjavenia zmŕtvychvstalého apoštolom. Hlavný rozdiel je v prítomnosti spomínaného Tomáša. Prvýkrát chýba, po druhýkrát je už prítomný. Liturgické použitie však nespočíva na osobe apoštola, ale na časovom údaji.

Keďže sme v roku C, zamyslime sa nad udalosťou Veľkonočného rána na základe Evanjelia podľa Lukáša. Vezmem to trošku zo širšia a zahrniem do uvažovania aj verše, ktoré opisujú Ježišovo pochovanie. Takýmto spôsobom, nasledujúce riadky môžu poslúžiť pri uvažovaní nielen na Veľkonočnú nedeľu, ale aj počas dní, ktoré jej predchádzajú.

K peším pútiam na posvätné miesta patria aj špecifické spevy. Je tomu tak dnes a osobitne bolo aj v starovekom Izraeli. Tento žáner v Písme reprezentujú pútnické žalmy. Tak napríklad, keď veriaci židia vstupovali pred Paschou na územie mesta Jeruzalem a približovali sa k chrámu, vítali ich spevom Žalmu 118. Časť jeho 26. verša – „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“ – spomínajú aj všetky evanjeliá v časti, kde opisujú Ježišov vstup do mesta, bezprostredne pred jeho umučením.

O dejinách textu, ktorý "zablúdil" do Jánovho evanjelia a o jeho posolstve.

Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej drachme (15,8-10) a stratenom synovi (15,11-32). Okrem výslovného pomenovania, že niečo, alebo niekto sa stratil, rozprávania spája aj základná rozprávačská kostra, kde po nájdení strateného nasleduje zo strany majiteľa – otca radostná oslava. Podobenstvá sú zároveň zaobalené úvodom (v.1-3), ktorý nám predstavuje situáciu a teda vlastne kľúč k významu. Preto tento úvod vhodne obsahuje aj samotné liturgické čítanie.

Čo majú spoločné Pilát, veža v Siloe a podobenstvo o neplodnom figovníku? Prinášame vám náhľad do evanjelia Tretej pôstnej nedele.