Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. január 2016

Sv. Terezka na Slovensku a v Petržalke. Prečo...?

Už v sobotu večer (9.2.2016), pred plánovaným nedeľným príchodom dorazili relikvie sv. Terezky do kostola 7-bolestnej Panny Márie v Petržalke. Práve vo chvíli mládežníckej akadémie a piesne s Terezkinými  textami „Mojím povolaním je láska“. Silná symbolika, ktorú by málokto naplánoval. Spolupatrónka Francúzka začala svoju misiu Slovenska v prototype socialistického sídliska bez Boha, ale napriek tomu v novom kostole, práve zasvätenom patrónke Slovenska.

Putovanie relikvií sa jedným môže zdať ako pochabosť a šialenstvo, ale iným je to na povzbudenie i obrátenie. Nie, nie sme ani kresťanskí fanatici, či fundamentalisti čo po svete vláčia kosti dievčiny spred 200 rokov a klaňajú sa im. Ani rojkovia, ktorí by chceli utiecť pred realitou tohto sveta.  A o čo tu potom vlastne ide?

Áno, Cirkev nám po skúmaní predkladá niektorých ľudí ako svätých pre ich mimoriadny život (nie ideálny, ale často krát plný prešľapov), zvládnutie svojich vlastných nedokonalosti v ich dobe, na danom mieste a za daných spoločensko-kultúrnych udalostí. A tie zvyčajne neboli ľahké. Jazykom dneška možno povedať, že boli celebritami svojej doby. Aj napriek tomu, že niekedy boli poslednými, opovrhovanými stali sa mimoriadne úspešní (ovplyvnili mnohých a menili dejiny), dokázali svoje nedostatky meniť na dobré vlastnosti, prekonávali prekážky a boli empatickí i asertívni, možno až workoholici... ale v skutočnosti sa vyznačovali rozvinutím a naplnením cností. To, čo v dnešnom svete chaose extrémov a fanatizmu chýba. „Cnosť je trvalá a stála dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti sú pevné postoje, stále dispozície, trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery. Umožňuje človekovi nielen konať dobré skutky, ale aj dávať zo seba samého to najlepšie“... „Cnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro.” ...hovorí katechizmus  (KKC 1803, 1804).

 Zjednodušene možno povedať, že je to tá zlatá stredná cesta – žiaden extrém ani napravo, ani naľavo. Ani extrém nejakej formy fundamentalistu, ale ani únik do istého stavu nirvány a odmietanie všetkého svetského, žiadne svätuškárstvo. Jednou z cnosti sv. Terezky bolo, že sa nedala nikým a ničím znechutiť v hľadaní a konaní dobra i lásky. Toto je výzva pre dnešnú dobu v ktorej sme všetci nejako znechutení a potom až rezignovaní... zo seba, svojich nedokonalosti, z partnera, z prostredia v ktorom žijeme, z práce, z ľudí okolo nás, z politiky, štátu, demokracie, slobody, systémov, kňazov, rodičov a navyše s tým zahadzujeme aj všetky dobré hodnoty s tým spojené. Nakoniec zostáva len prázdno v nás samých, ale aj v spoločnosti.

Na druhej strane, Terezka nás učí, že výsledky našich snáh, pochopenie zmyslu udalosti neprichádzajú na počkanie, ale často krát po rokoch hľadania bez odpovedí, ak vytrváme na ceste aj v čase pochybnosti. Takýmto momentom sa zdá, práve pieseň „Mojím povolaním je láska“ (top text sv. Terezky o hľadaní jej zmyslu života)... keď ju Stano Košč pred viac ako 20 rokmi zhudobnil a zaspieval s Vierkou a Katkou Mišíkovou, tak určite ich nenapadlo, že raz ju budú spievať aj Terezke. Vďaka tomu, že iní dvaja mladí ľudia sa nasťahovali a založili rodinu v Petržalke, že vznikla živá farnosť pred 14 rokmi  a vďaka mnohým ďalších osobám i udalostiam znela pieseň „Terezky pre Terezku“ vo chvíli jej príchodu do kostola... Možno obyčajný sled životných udalosti, skrývajúci v sebe hlbší význam, že v živote prídu chvíle, keď v jednom momente pochopíte udalosti a zmysel uplynulých rokov. Vo svetle určitej životnej udalosti pochopíte mnohé veci, skutočnosti, trápenia i bolesti, ktoré nemali odpovede vo vašom živote. A zrazu to všetko začne do seba krásne zapadať a vidíte tu červenú niť, ktorá sa tiahla vašim životom a akoby všetko smerovalo k jedinému, tomuto bodu. To sú chvíle Svetla v našich životoch, ak vytrváme na ceste dobra aj v temnotách a skúškach... a práve toto nás nenaučia mediálne celebrity, ale malí i veľkí svätí.

O toto ide pri uctievaní svätých. Pretože potrebujeme rásť v cnostiach, potrebujeme cnostných ľudí v dnešných časoch, ktorí konajú dobro v rôznych povolaniach. Od svätých sa môžeme učiť, že je to možné, aj keď sa zdá, že to nemá zmysel. Nerezignovali, neunikali, vytrvalo pracovali na sebe... zdokonalili svoje dobré a morálne vlastnosti, čím sú pre nás inšpiráciou, obdivom a vďakou Bohu... lebo nám ukazujú cestu ako sa dostať bližšie k Nemu, k blížnemu a meniť svet k lepšiemu. A to môžu urobiť len tí, ktorí sú síce nedokonalí, ale snažia sa o cnostný život a o spoločné dobro. Nik iný to za nás neurobí. Možno povedať Terezkinými slovami „Teraz je rad na mne...“

Inzercia

Odporúčame

Blog
Neekumenický Pastirčák a Šavlova halikóza

Neekumenický Pastirčák a Šavlova halikóza

Eucharistia nie je nič menšie ako Telo Kristovo. Skutočné Telo Kristovo, žiaden symbol ako sa to píše napríklad na stránkach Cirkvi Bratskej. Eucharistiu katolík prijíma s najväčšou pokorou, klania sa jej, chová k nej najväčšiu úctu. V Eucharistii je prítomný samotný Boh. Nič užasnejšieho ako Eucharistia nepoznám.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.